Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

voziť nedok. vozidlom premiestňovať, dopravovať (opakovane, často ap.): v. dieťa v kočíku; v. tovar; v. drevo z hory privážať; v. hnoj vyvážať;

opak. vozievať -a

// voziť sa

1. premiestňovať sa na vozidle al. na inom pohybujúcom sa prostriedku: v. sa v aute; v. sa na kolotoči, na pohyblivých schodoch

2. expr. spúšťať sa (význ. 1), kĺzať sa: v. sa po zábradlí

3. hovor. expr. prenasledovať (význ. 3), preháňať, šikanovať: v. sa na podriadených;

nedok. vozievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
voziť ‑í ‑ia nedok.; voziť sa

voziť sa vozí sa vozia sa voz sa! vozil sa voziac sa voziaci sa vozenie sa nedok.


voziť vozí vozia voz! vozil voziac voziaci vozený vozenie nedok.

jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiachniesť sa/nosiť sa na konihovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísťchodiťvoziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliachpremávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajúspúšťať sa (na lyžiach, na saniach)


kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačkeskĺzať (sa)skĺzavať (sa)zošmykovať sazošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krkuviezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahomvoziť sa: vozí sa po zadkupošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie


preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


viezť sa 1. ísť vozidlom: viezol sa automvoziť sa (opakovane sa viezť): vozí sa len taxíkomcestovaťprevážať sa (z jedného miesta na druhé): cestoval, prevážal sa stovky kilometrovrozvážať sa (dlho sa viezť): rozvážali sa na motorkách po meste

2. p. kĺzať sa


viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobusevoziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíkuprevážaťtransportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrkniesťunášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považímodvážaťvyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvoprivážaťdovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelnerozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mliekonár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore


voziť p. viezť


voziť sa 1. p. viezť sa 1 2. p. kĺzať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

voziť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) vozidlom, dopravným prostriedkom dopravovať, prevážať, dovážať: v. tovar, v. drevo, uhlie, piesok, štrk, v. hnoj; v. dieťa v kočíku, vo vozíku; Vozil všetkých na lietadle. (Šteinh.) Maco vozil gazdu do mesta. (Taj.) Dostaneš (šoférsku) uniformu a budeš ma voziť. (Štef.)

expr. v. drevo do hory robiť zbytočnú robotu; hovor. expr. nestačí mu, čo by mu vozom vozil je veľmi lakomý, nenásytný, chamtivý;

2. zried. (bezpredm. i čo) (o ťažkom zvierati) ťahať: Šurkovie kone nikdy tak nevozili ako naše. (Taj.)

3. (čo) nosiť, prinášať, donášať (z cesty niekam), dovážať: Plátenkári chodili až do Ruska a stade vozili zlaté ruble. (Fig.)

4. expr. (čo po čom, kade) kĺzavo pohybovať niečím po niečom: (Deti) vozili ufúľané prstíky po stránkach šlabikárov. (Urb.) Nepokojne vozí obdraté nechty pomedzi korienky (vlasov). (Fig.);

opak. vozievať, -a, -ajú

|| voziť sa

1. používať vozidlo, dopravný prostriedok, prevážať sa: v. sa na voze, na aute, na vlaku; Vysadli sme na tramvaj a vozili sa po meste. (Kuk.) Vozí sa rada po tichej rieke v ľahkom člnku. (Vaj.)

hovor. expr. čo by sa čert na čertovi vozil v každom prípade, za každých okolností;

2. expr. kĺzavo sa pohybovať: Ako si zajedá, vozí sa mu ohryzok hore-dolu na hrdle. (Fig.) Boky sa jej honosne vozili (pri chôdzi). (Švant.) Po stenách sú rozvešané obrazy. Chlapčekov zrak sa dychtivo po nich vozí (Ráz.-Mart.) dychtivo si ich prezerá.

3. hovor. expr. (po kom) nešetrne, kruto zaobchádzať s niekým; urážlivo sa správať k niekomu: To je striga, doma sa jednostaj vozí po Petrovi. (Letz) Najmladší (syn) pochodí najhoršie: každý sa po ňom beztrestne vozí. (Kuk.) Ako si mohol dopustiť, aby sa po mne niekto v besednici vozil? (Taj.) aby urážlivo o mne písal;

opak. vozievať sa

voziť ndk koho, čo vozidlom dopravovať, prevážať, privážať, nosiť niekoho, niečo: podle tey czedule drwa woste (Č. KAMEŇ 1561); ty zeme ma Maczko orat y wozith (S. ĽUPČA 1572); powini su wino anebo zbozie dezmowe wozit (TRENČÍN 1652); prjewoznjkom, kterj wozili w. pana Mat. do sygoti (s. l. 1656); drywga sem dal wozyt (SENICA 1674); pan urednik pivo z Trenčína wozi (BÁNOVCE n. B. 1699); dal sem richtaru, kdy maly hnog woziti, d 10 (KRUPINA 1711); veho: wozim (AS 1728); vozievať [-zie-, -zí-] frekv: vhly wozywal mog otecz s teho vhliska (TRENČÍN 1590); Nicolaus seno woziewal ze Zvolena (ZVOLEN 1616); za Eliassa pany krupinssti dežmu woziewali do dediny Žybrit (KRUPINA 1643); obywatele Kalnykou drewo z huor Jeszenszkych wozjewaly (BYTČA 1726); swedek pána Szenussa woziewal (SUČANY 1748); voziť sa ndk prevážať sa: welcy pany na ssesty konoch se wozya (KoB 1666); welicy panowe se wozj dwema koňmj (OP 1685); circumvehor: wozjm sa sem y tam (KS 1763); vozievať sa [-zí-] frekv: Apollo se wozywal (na voze) (PT 1778)

woziť_1 woziť woziť_2 woziť

Zvukové nahrávky niektorých slov

kone, čo ich vozia les chevaux qui les traînent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu