voz -a m.
1. štvorkolesové vozidlo (na vozenie nákladov) ťahané ťažnými zvieratami; jeho obsah: rebrinový v., zapriahnuť kone do v-a, v. hrkoce; (za) v. sena
2. hovor. automobil, auto; iné (špeciálne) štvorkolesové vozidlo: v-y zahraničnej značky; sťahovací, mraziarenský v., prenosový v.
3. čo pripomína voz (význ. 1): astron. Veľký v. súhvezdie
● ja o → koze, ty o v-e; ani z v-a, ani na v. ani tak, ani onak, nijako; byť piatym kolesom na v-e zavadzať;
vozový príd.: v-á plachta; v. park a) automobilový b) vozňový;
vozík -a m.
1. zdrob. k 1
2. malé vozidlo rozlič. uspôsobené: batožinový v., výklopný v.; invalidný v.; detský v. kočík;
vozíček -čka m. zdrob.
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
vozeň koľajové vozidlo na prepravu osôb al. nákladu • vagón: železničný vozeň, nákladný vozeň, vozeň prvej triedy, osobný vagón, vykladať vagón • hovor. voz: jedálny voz (Jégé)
vozidlo kolesový dopravný prostriedok: bezmotorové vozidlo, opravovňa vozidiel • obyč. pejor. vehikel (obyč. staré vozidlo al. v zlom stave) • pejor. tragač (staré, rozhegané vozidlo) • voz (obyč. auto)
voz 1. štvorkolesové vozidlo (na vozenie nákladov) ťahané ťažnými zvieratami: zapriahnuť kone do voza • doštenák (voz s doskami na mieste rebrín) • rebrinák • rebriniak • rebrinovec • drabinák • drabinovec (rebrinový voz)
2. p. automobil 3. p. vozeň 4. p. vozidlo
voz, -a 6. p. -e m.
1. jednoduchý štvorkolesový dopravný prostriedok na vozenie nákladov, prípadne osôb, obyč. ťahaný koňmi: rebrinový v., senný v.; uhliarsky v. (Jaš.); cirkusový v. (Barč) maringotka; poštový v. krytý voz na rozvážanie poštových zásielok; pohrebný v. na ktorom sa pri pohrebe odváža truhla s mŕtvym na cintorín; alegorický v. ozdobne upravené vozidlo, používané pri slávnostnom sprievode na zobrazenie nejakej predstavy, myšlienky a pod.; naložiť niečo na v., odviezť niečo na v-e; v. hrkoce;
pren. obsah jedného voza, fúra: v. sena, v. dreva; v. jačmeňa (Kuk.); pol voza suchého raždia (Hruš.); pren. expr. Natára za tri vozy (Jes-á) veľmi veľa.
● hovor.: jeden (hovorí) o koze, druhý o v-e každý o inom, každý svoje; ani z v-a, ani na v. (o nerozhodnosti niekoho) ani tak, ani onak; peši ako za v-om to je jedno; byť piatym kolesom na v-e byť zbytočný, prekážať, zavadzať; hovor. žart. súci do koča i do v-a (napr. o žene) do práce i na parádu; hovor. expr. ani na tri v-y (na päť v-ov) by nezobral je veľmi nazlostený, rozčúlený; Keď stará pec takto začala (vynechávať), chmúril sa (Bartoš) a neboli by ho zobrali ani na päť vozov. (Hor.)
2. auto, automobil: Na hradskej sa mihla záchranka, dlhý nemocničný voz. (Tat.) Zazvoň na sekretariát! — povedal (šofér). — Voz je pristavený. (Štef.); reportážny, prenosový v. (v rozhlase, v televízii) automobil s technickým zariadením; montážny v. automobil (al. iné vozidlo) používaný pri montáži al. pri oprave montovaného zariadenia;
3. hovor. trochu zastar. vagón, vozeň: Vo vlaku išli do jedálneho voza. (Jégé) Salónny voz ostal na stanici. (Vám.) Vysadli sme na tramvaj. Po vozoch temer všade je ženská obsluha. (Kuk.)
4. astron. Veľký v., Malý v. súhvezdia severnej oblohy (tvarom pripomínajúce voz s ojom);
vozový príd.
1. patriaci k vozu, používaný na voze: v-á reťaz, v-á plachta; v. lampáš (Tomašč.);
2. súvisiaci s vozom: v-á cesta po ktorej chodia vozy;
vozisko, -a, -získ str. i m. zvel.
(jeden) voz; (bez) voza, vozu; (k) vozu; (vidím) voz; (hej) voz!; (o) voze; (s) vozom;
(dva) vozy; (bez) vozov; (k) vozom; (vidím) vozy; (hej) vozy!; (o) vozoch; (s) vozmi;