voz -a m.
1. štvorkolesové vozidlo (na vozenie nákladov) ťahané ťažnými zvieratami; jeho obsah: rebrinový v., zapriahnuť kone do v-a, v. hrkoce; (za) v. sena
2. hovor. automobil, auto; iné (špeciálne) štvorkolesové vozidlo: v-y zahraničnej značky; sťahovací, mraziarenský v., prenosový v.
3. čo pripomína voz (význ. 1): astron. Veľký v. súhvezdie
● ja o → koze, ty o v-e; ani z v-a, ani na v. ani tak, ani onak, nijako; byť piatym kolesom na v-e zavadzať;
vozový príd.: v-á plachta; v. park a) automobilový b) vozňový;
vozík -a m.
1. zdrob. k 1
2. malé vozidlo rozlič. uspôsobené: batožinový v., výklopný v.; invalidný v.; detský v. kočík;
vozíček -čka m. zdrob.
vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozík • kára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať káru • taliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragači • fúrik • táčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkach • kočík (vozík na prevážanie detí): športový kočík • rikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)
vozík, -a m.
1. menší, ľahší voz: Často ho bolo vídať na ľahkom vozíku do Vranova odchádzať. (Urb.) Z vozíka pred bránou zostúpil starec. (Vaj.)
2. malé vozidlo rozličného tvaru a konštrukcie na vozenie menších nákladov, prípadne osôb: ručný v., prívesný, výklopný v., banský v., batožinový v.; nemocničný v., detský v.;
3. tech. pohybujúca sa časť písacieho stroja;
vozíkový príd. v-é ložisko na vozíku;
vozíček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) vozík; (bez) vozíka; (k) vozíku; (vidím) vozík; (hej) vozík!; (o) vozíku; (s) vozíkom;
(štyri) vozíky; (bez) vozíkov; (k) vozíkom; (vidím) vozíky; (hej) vozíky!; (o) vozíkoch; (s) vozíkmi;