vonný príd. poet. voňavý: v-é ruže, lúky
vonný -ná -né 2. st. -nejší príd.
voňavý majúci, vydávajúci vôňu: voňavé mydlo, voňavá cigara • aromatický (silno voňajúci): aromatické látky • poet. vonný: vonné oleje • navoňaný • vyvoňaný: navoňané šaty; Aká si voňavá, navoňaná, vyvoňaná!
vonný p. voňavý
vonný príd. bás. voňavý: v-é fialky (Sládk.); kytica vonných ruží (Horov); v-é lúky (Len.); v. sad (Štítn.); v-é povetrie (Vans.); vonný dym kadidla (Jes.);
vonne prísl. voňavo: kvety v. dýchajú (Sládk.)
vonný príd voňavý: samé ctnosti kvítek vonný zustava vždy bez premeny (RL 1571); (starci) magice bane zlate plne wonnych wecy (TP 1691); bazylika gest bylina wonna (HL 17. st); Pane, popreg mne, abych telo twe wonnými ctnostmj namazal (UZ 1722); odorarius: wonný (KS 1763); z wonnimi mastámi se mazat widela čloweka (PT 1778) L. v-á kočka zool cibeta africká Viverra civetta: zibetba: wonnj kočka (KrN 1795); x. bot galgan v. šachor Cyperus: cyperus: galgan wonný (KS 1763); jablčník v. čistec Stachys: stachys: gablčník wonný (KS 1763); v. orech plod vrcholiaka myrobalánového (Terminaeia bellirica): myrobolanus: wonný orech (GF 1717); v-é sítie sitina Juncus: juncus odoratus: syti wonné (SJ 18. st); -osť ž vôňa: mocz gegy z wonnosty gest rozpusstety w hlawe wodnatosty (HL 17. st); fragrantia: wonnost (VLS 18. st)