vonku prísl.
1. na mieste mimo obydlia al. iného (uzavretého) priestoru, op. vnútri, dnu: deti sa hrajú v., v. prší; časť úrody je ešte v. na poli; hovor. zub je už v. vytrhnutý
2. hovor. na mieste mimo istého (známeho) prostredia, vo verejnosti: zistiť, čo sa v. povráva; byť služobne v. v zahraničí
3. byť v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: už je z choroby v.; byť z nebezpečenstva v.
vonku na mieste mimo obydlia al. iného, obyč. uzavretého priestoru (op. vnútri, dnu) • hovor.: vonka • vonká: vonku, vonka je pekne; deti sa hrajú vonká • zastaráv. tamvon • nár.: von • tuvon • fraz. pod holým nebom
povonku (star. pís. po vonku) prísl. vonku, vonka: Ľudia) sa jednostaj mrvili povonku. (Pláv.) (Chlapci) by radšej boli behali povonku. (Jégé)
1. mimo domu, mimo ľudského obydlia; mimo nejakého uzavretého priestoru, vonka: v. je teplo, v. prší; Vonku, na dvore niekto zanariekal. (Hor.) Iba noc ho prinútila do príbytku, ináč býva vonku. (Vaj.); počkať v. a) mimo budovy, b) predo dvermi; Ostal skromne vonku. (Kuk.)
2. mimo určitého prostredia; vo verejnosti, medzi ľuďmi: V školách bolo všetko práve také zbabelé, ako vonku v živote. (Vám.) Načo každú mrzutosť, ktorá nás vonku prikvačí, niesť do rodiny. (Vaj.) Prišla mi povedať, čo sa vonku rozpráva o Mariánovi a Johanke. (Zel.); hovor. kniha (publikácia) je už v. v predaji
vonku [ve-] prísl 1. mimo domu, ľudského obydlia: p. Martyn wyssel wenka (BARDEJOV 1653); (Jano) kdy by wenku wissel S. o tom newge (s. l. 1677); y sem gu hledale wenku (PUKANEC 1739); matka geho stogjcy wenku poslali k nemu, aby ho wywolali (KP 1756); extra ostium: na dwori, wenku; exto: wenku stogjm (KS 1763); (mníška) jednu nohu ješte v klášteri, druhú venku juž mela (BR 1785) 2. mimo istého prostredia, vo verejnosti, vo svete: (diabol) nekedy wenku bude wognu zbudowat (BlR 18. st); y wssecko mnozstwj lidu bylo wenku modljce se (KB 1756); foris est: tam wenku gest (KS 1763); kralowsky syn častokráte wenku sspaciruge (VP 1764) 3. navonok: noc bila ňe len v hlavach jejích, ale i venku (BR 1783); tagná láska činí seba zgewnú wenku slzámi (BE 1794); koprowi koren wra w wode, promiweg wnutri y wenku (LR5 18. st)