Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj priezviská

von

I. prísl.

1. smerom z vnútra, z nejakého (uzavretého) priestoru, op. dovnútra, dnu: chodiť v. a dnu; v. vybiehajúci okraj; ísť s deťmi v. na prechádzku; hovor. v. s tým! povedz to!

2. nár. vonku (význ. 1), op. vnútri, dnu: v. podúval vietor

3. preč z istého (známeho) prostredia: žiada sa mu v., na vidiek; ísť študovať niekde v. do zahraničia

4. byť, dostať sa ap. v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: je, dostal sa v. z dlhov, z najhoršieho je v.

vyjsť s farbou, s pravdou v.; jedným → uchom dnu, druhým v.; nehodno ani → psa v. vyhnať

II. predl. s I vyj. smerovanie z vnútra niečoho, z: pozerať v. oblokom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
von prísl. i predl. s I

von [fon] ‹n› v nem. šľachtických tituloch uvádza predikát (prídomok), z: Wilhelm von Humboldt; pren. zastar. hovor. byť v. šľachtického pôvodu

marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het!hovor. expr.: včertydočertadopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopeklahovor. expr.: dokeludohájadofrasadoparomadošľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľakahrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka!nár. tahet (Karvaš)von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tamhovor. expr.: fučhet: nervy mám z toho fuč, hethovor. expr.: včertyv keliv háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v hájivulg. v ritinár. tahetsubšt. v kýbli

3. p. marš2, von 2


vonku na mieste mimo obydlia al. iného, obyč. uzavretého priestoru (op. vnútri, dnu) • hovor.: vonkavonká: vonku, vonka je pekne; deti sa hrajú vonkázastaráv. tamvonnár.: vontuvonfraz. pod holým nebom


von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonkadovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, vonhovor.: vonkavonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetralizried.: navonnavonoknár. tavon

2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôrnár. tavon

3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!expr.: strať sastraťte sazmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!fraz. Tam sú dvere!

4. p. vonku 5. p. z 1


vyvetrať 1. vystaviť účinkom čerstvého vzduchu • prevetrať: vyvetrať, prevetrať zafajčenú miestnosť; vyvetrať si, prevetrať si hlavuhovor. expr.: vyluftovaťpreluftovať: vyluftovať, preluftovať perinyosviežiť (vzduchom): ísť sa osviežiť von

2. ísť s niekým na vzduch • prevetraťísť von (s niekým): vyvetrať, prevetrať psa, ísť so psom vonhovor. expr.: vyluftovaťpreluftovať: ísť sa vyluftovať k Dunajuvyviesť (psa): idem na hodinku vyviesť psanespráv. vyvenčiť

3. uniknúť, rozplynúť sa vo forme plynu, drobných čiastočiek (o pachoch) • vyprchaťvypáchnuť: voňavka rýchlo vyvetrala, vyprchala, vypáchlavytuchnúťvymlanúťvymlanieť: pivo v pohári vytuchne, vymlaniezastar. vyvetrieť (Dobšinský)


z, zo (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru • znútrazvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasyspomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepšíchsprostredsprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapecvon (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka

2. vyjadruje miestne vzťahy • v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričalna (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smrekypo (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchyzvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem

3. vyjadruje príčinu, dôvod • od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tuvon, pís. i tu von prísl. kraj. vonku: Tuvon na tej širokej lúke bola jedna studňa. (Dobš.) Tuvon ťa budem čakať. (Tim.) No tuvon nič nesvedčilo o historickej chvíli. (Urb.) Videl nás tu von. (Tim.)


von prísl.

1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru: ísť, vyjsť, vybehnúť v.; vybrať, vytiahnuť, vyniesť niečo v.; Hrnuli sa von, sťaby horelo. (Urb.) Ženy chodili von a dnu. (Kuk.) Jurko sa vykloní von z obloka. (Heč.); expr. vyhodiť niekoho v. prinútiť na odchod, vyhnať

hovor. expr. počúva jedným uchom dnu, druhým v. tak, že si nič nezapamätá, nesústredene, nepozorne; nehodno psa v. vyhnať o zlom počasí;

2. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho, na vyhnatie niekoho: „Von, von!“ povedal zadychčaným, trasľavým hlasom a ukázal na dvere. (Vaj.) von s tým prašivcom! (Al.)

3. mimo nejakého (obyč. domáceho) prostredia, preč: Len von, von, kdekoľvek inde, len nie tu. (Zel.) Pobral sa, kam? — sám nevedel. Len z mesta von! (Taj.) Ona musí von z domu. (Vaj.) Výtvarníci, ktorých tvorba dostala sa von, do Európy (A. Mat.) do zahraničia, do cudziny.

4. mimo nejakej (obyč. nepríjemnej) situácie, mimo nejakého (obyč. nepríjemného) stavu: Nemohol sa dostať von z ťažkého položenia. (Zúb.) Je von z nebezpečenstva. (Vaj.); hovor. expr. už je z toho v. už sa toho zbavil; z najhoršieho je už v. najhoršie už prekonal;

5. hovor. (s čím) vyjadruje výzvu povedať, vysloviť niečo: Chcel by som niečo povedať. — Čo takého? Von s tým! (Zúb.) povedz, hovor, vrav. Nuž teda s pravdou von (Vaj.) treba povedať pravdu; expr. Bolo načim s farbou von (Taj.) povedať, priznať (celú) pravdu.

6. kraj. vonku, vonka: Von bola už tma. (Fr. Kráľ) Ako je krásne von. (Jégé)

7. charakter predl. so 7. p. smerom z vnútra, cez niečo: pozerať, dívať sa v. oblokom, vychádzať v. dvermi; dym ide v. komínom

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NOWINOVÁ VON AXT sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
IVANKA PRI DUNAJI, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;

Priezvisko VON FABIAN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Priezvisko VON GRAFFENRIED sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;

Priezvisko VON LOEWE KIEDROWSKI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor