voliť -ľ! nedok.
1. rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností: v. iné riešenie, možnosť v. medzi dvoma uchádzačmi; radšej v-í smrť, ako by to mal urobiť; v. si odbor štúdia
2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby: v. nový výbor, v. poslancov;
opak. volievať -a
voliť 1. rozhodovať sa pre jednu z možností • vyberať: volil iné riešenie, vyberal si odbor štúdia; voliť inú cestu
2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby • hlasovať: volili poslancov; hlasoval proti uzneseniu • kniž. zastar. votovať: votoval za iného kandidáta
voliť, -í, -ia rozk. voľ nedok.
1. (čo, koho, medzi čím, medzi kým i bezpredm.) rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností, vyberať si z viacerých možností: v. (správny, nesprávny, nový) postup, spôsob; v. (iné) riešenie; v. si priateľov (Tim.); Inej cesty voliť nemôže. (Jil.) Mal si voliť zamestnanie. (Urb.) Vie, že volil nešťastné slová. (jaš.) Volila radšej smrť, než vydať sa za katovho pomocníka. (Zäb.) Ťažko je zazlievať, keď človek môže voliť medzi zemiakom a ananásom. (Vaj.) Čo jeden láskavejší, čo jeden skvelejší, ako tu voliť, ktorému dať prvenstvo? (Rys.); kart. v. farbu (pri mariáši) vyberať niektoré farbu ako tromf; škol. v. si učebný predmet; v. kombináciu predmetov;
2. telef. (čo) vytáčať číslo volaného účastníka na automatickom telefónnom prístroji;
3. (koho, čo) (pri voľbe, pri voľbách) odovzdávať niekomu svoj hlas, hlasovať: v. kandidáta, v. poslancov, v. prezidenta, v. predsedu, v. funkcionárov, v. nový výbor;
opak. volievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 3 zvoliť i vyvoliť