voliť -ľ! nedok.
1. rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností: v. iné riešenie, možnosť v. medzi dvoma uchádzačmi; radšej v-í smrť, ako by to mal urobiť; v. si odbor štúdia
2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby: v. nový výbor, v. poslancov;
opak. volievať -a
voliť volí volia voľ! volil voliac voliaci volený volenie nedok.
voliť 1. rozhodovať sa pre jednu z možností • vyberať: volil iné riešenie, vyberal si odbor štúdia; voliť inú cestu
2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby • hlasovať: volili poslancov; hlasoval proti uzneseniu • kniž. zastar. votovať: votoval za iného kandidáta
voliť, -í, -ia rozk. voľ nedok.
1. (čo, koho, medzi čím, medzi kým i bezpredm.) rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností, vyberať si z viacerých možností: v. (správny, nesprávny, nový) postup, spôsob; v. (iné) riešenie; v. si priateľov (Tim.); Inej cesty voliť nemôže. (Jil.) Mal si voliť zamestnanie. (Urb.) Vie, že volil nešťastné slová. (jaš.) Volila radšej smrť, než vydať sa za katovho pomocníka. (Zäb.) Ťažko je zazlievať, keď človek môže voliť medzi zemiakom a ananásom. (Vaj.) Čo jeden láskavejší, čo jeden skvelejší, ako tu voliť, ktorému dať prvenstvo? (Rys.); kart. v. farbu (pri mariáši) vyberať niektoré farbu ako tromf; škol. v. si učebný predmet; v. kombináciu predmetov;
2. telef. (čo) vytáčať číslo volaného účastníka na automatickom telefónnom prístroji;
3. (koho, čo) (pri voľbe, pri voľbách) odovzdávať niekomu svoj hlas, hlasovať: v. kandidáta, v. poslancov, v. prezidenta, v. predsedu, v. funkcionárov, v. nový výbor;
opak. volievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 3 zvoliť i vyvoliť
voliť ndk 1. vyberať si z viacerých možností: (sedliaci) zadne prawo gim nemuoz nedati, ani sam woliti (ŽK 1473); ženjch wolj newestu swau (SR 17. st); eligo: woljm, wywolugem (KS 1763); wolim račeg gu zanechat (KC 1791) 2. koho, medzi kým (pri voľbách) odovzdávať svoj hlas niekomu: magy cztyr priseznych dobrich ludy wolyty (SČL 1480); wolili take obe strany spoleczne Petra Czerhyna (H. MIČINÁ 1570); richtar, ktereho sobie na swateho Jiri zvykli volit mezi sebu 0RAVA 1625 U2; krčmara meskeho wolily (ŠTÍTNIK 1688); v. si ndk vyvoliť, vybrať niekoho do nejakej úradu: kohoz by ony sobie wolyly, bud duchowny nebo swietssczi (TRENČÍN 1471); arbitri, kterze by pan Fridrich sebe wolyl (KRASŇANY 1585); cjsarowe pomocnjkuw sobe wolyty priwikly (KoB 1666); reholnicj sweho duchowniho otce sobe wolilj (KT 1753)