vojsko -a vojsk s. hromad.
1. armáda (význ. 1), vojaci: stále v., nepriateľské v.
2. voj. jednotky podľa druhu zbraní ap.: tankové v., zoskupenie vojsk;
vojskový príd. k 2
armáda 1. ozbrojené sily štátu • vojsko: hlavný veliteľ armády; slúžiť v armáde, vo vojsku • branná moc • pejor. soldateska (žoldnierske vojsko)
2. p. dav, zástup 2
vojsko p. armáda 1
vojsko, -a, vojsk str.
1. súhrn branných síl štátu, armáda; vojaci: stále v., žoldnierske v.; vládne v.; nepriateľské v.; hovor. byť, slúžiť pri v-u byť vojakom;
2. voj. (obyč. v mn. č.) súhrnný názov pre vojenské jednotky al. útvary: pozemné v-á; okupačné v-á, spojenecké v-á; zoskupenie vojsk;
vojskový príd.: v-é delostrelectvo delostrelectvo pozemných vojsk
(jedno) vojsko; (bez) vojska; (k) vojsku; (vidím) vojsko; (hej) vojsko!; (o) vojsku; (s) vojskom;
(tri) vojská; (bez) vojsk; (k) vojskám; (vidím) vojská; (hej) vojská!; (o) vojskách; (s) vojskami;