vchádzať, -a, -ajú i vchodiť, -í, -ia nedok. (do čoho, kam i bezpredm.)
1. chôdzou sa niekam, do niečoho dostávať, vstupovať: Vchádzali nízkymi dverami do mlyna. (Min.) Sotva sa tí vyhrnuli, už vchádzajú iní. (Kuk.) Vtom sa otvoria dvere a vchádza gróf. (Zúb.) Lapili ho, ako vchádzal do obce. (Jégé) Videl som ťa do kaštieľa vchodiť. (Stod.) Na nádraží živo. Ľudia vchodia a vychodia. (Kuk.); pren. Konal časté revízie, vchádzal do podrobností (Vaj.) zaujímal sa o podrobnosti.
2. (o dopravných prostriedkoch, obyč. o vlaku) dostávať sa na určené miesto, prichádzať: Rýchlik vchádzal do stanice. (Hor.)
3. (o veciach, javoch) niekam sa dostávať; vnikať: Otvoreným oknom vchádza do izby čistý vzduch. — Svetlo až voľakde hore vchodí cez maličké okience. (Ráz.-Mart.) Vec tá už nie je tajná, vchádza do povedomia širokého obecenstva. (Vaj.); aby mi viac kŕče do nôh nevchádzali (Švant.); pren. Tvrdo to vchádzalo do mojej hlavy (Šolt.) ťažko som si to uvedomoval.
4. dostávať sa do nejakého vzťahu, začínať mať účasť na niečom, ocitať sa v niečom: v. do života, do kontaktu s ľuďmi; nejaký čin, nejaká udalosť, nejaký človek vchádza do dejín; Iba do bied vchádzať nových. (J. Kráľ)
5. zabočovať, ústiť: Tu cesta vchádza do doliny, za dolinou zasa údolie. (Kuk.);
dok. vojsť
vojsť, vojde, vojdú, vošiel, rozk. vojdi dok.
1. (do čoho, kam) (o ľuďoch, o zvieratách al. o pohybujúcich sa dopravných prostriedkoch ap.) chôdzou al. pohybom sa dostať do vnútra niečoho, niekam (obyč. do nejakého uzavretého al. ohraničeného priestoru); vkročiť, vstúpiť: v. dovnútra, dnu, v. do domu, do izby, do predsiene, v. do dvora, do záhrady; v. do obchodu, do kaviarne; v. do dverí, do brány; v. do hory, do parku, v. do vody, do potoka; pes vošiel do búdy, dobytok vošiel do stajne, do ohrady; vlak vošiel do stanice, do tunela, auto vošlo do garáže; v. niekam ticho, opatrne, po prstoch, hlučne, hrmotne, s krikom; Ujček vošli do tmy (Švant.) zmizli v tme. Vošiel som vše k nemu porozprávať si (Taj.) navštívil som ho.
2. (do čoho, kam) (obyč. o ostrom predmete) vniknúť, zabodnúť sa, zavŕtať sa: klin všiel do dreva, klinec vošiel do múru; tŕň mu vošiel pod kožu; guľka mu vošla do tela, do srdca; Ihla vošla do prsta miesto do šitia. (Tim.)
3. (čím do čoho) vsunúť, vložiť, zaboriť, zahrúžiť niečo do niečoho, niekam: Rukou si vošiel do vrecka. (Vaj.) Vošiel si prstom do oka. (Gráf) Vošiel si rukami do vlasov. (Jaš.) Vojde si prstami do čiernej hrivy. (Ráz.)
4. (do čoho) dostať sa, preniknúť niekam; rozšíriť sa niekde: vnem, zážitok vošiel do vedomia; (Jav) vošiel do mojej skúsenosti. (I. Hruš.) (nový) zákon vošiel do života; udalosť vošla do dejín; hnis, jed vošiel do krvi;
5. (do koho, do čoho) (o stavoch, citoch, pocitoch a pod.) zasiahnuť, ovládnuť, preniknúť niekoho al. niečo; zmocniť sa niekoho al. niečoho: Vošiel doň ozajstný hnev. (Kuk.) Slabosť vojde do celého tela. (Švant.); hovor. Čosi mu vošlo do členka (Chrob.) začalo ho bolieť v členku; hovor. expr. Vošli doňho všetci čerti (Urb.) veľmi sa nahneval, rozzúril.
● hovor. expr. niečo mu vošlo do hlavy namyslel si niečo;
6. (do čoho, kam) vmestiť sa, zmestiť sa: Kabát široký, že by ešte i druhý Matej mohol vojsť doňho. (Kuk.) Do veľkej čižmy skôr vojde noha. (Bedn.) Batoh je malý, a toho, čo tam má vojsť je veľa. (Sev.)
● hovor. expr. toľko, čo pod necht vojde, čo by pod necht vošlo veľmi málo, skoro nič;
nedok. k 1-5 vchádzať i vchodiť