vojak, -a, mn. č. -ci m.
1. vojenská osoba bez ohľadu na hodnosť, príslušník armády: smelý, chrabrý, udatný v.; vzali, odobrali ho za v-a; vyslúžený v., frontový v.; obyčajný, prostý, radový v. bez hodnosti; aktívny v. v činnej vojenskej službe trvale, ako zamestnanie; vzorný v. vojak, slobodník al. poddôstojník, ktorý dosahuje vynikajúce výsledky v bojovej a politickej príprave; Neznámy v. telesné pozostatky neznámeho bojovníka vlastného štátu, uložené na čestnom mieste ako symbol všetkých vojakov padlých vo vojne; hrob Neznámeho v-a; hovor. expr. stojí, chodí, kráča, vykračuje si ako v. vzpriamený, vstretý;
2. voj. vojenská osoba bez hodnosti, príslušník mužstva;
3. figúrka predstavujúca vojaka, detská hračka: cínoví v-ci; Chlapec začudovane pozrel (na matku) od svojich vojakov. (Jégé);
vojačik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;
vojačisko, -a, -čísk str. i m. zvel.