voj -a m. časť voj. oddielu: bočný, zadný v.
oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka • batalión • prápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)
2. niečo z väčšieho celku • diel • časť: oddiel, diel, časť knihy • kapitola • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)
voj p. oddiel 1
voj, -a m. vojenský oddiel: prieskumný v. (Sev.); revolučné voje husitského povstania (Novom.); chrabré voje (Len.); voj. predný, zadný, hlavný v. časť vojenského útvaru s osobitnými úlohami
(jeden) voj; (bez) voja; (k) voju; (vidím) voj; (hej) voj!; (o) voji; (s) vojom;
(dva) voje; (bez) vojov; (k) vojom; (vidím) voje; (hej) voje!; (o) vojoch; (s) vojmi;