vháňať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho kam) donucovať k pohybu, k chôdzi ap. smerom do nejakého uzavretého priestoru, hnať do niečoho, niekam (obyč. zvieratá, expr. i ľudí): v. husi, dobytok do choieva; Vháňal kravy do dediny. (Kuk.)
2. (čo, koho do čoho) nútiť, hnať: Vháňal Sivka do cvalu. (Kuk.); pren.: v. niekoho do zúfalstva robiť ho zúfalým; v. niekoho do záhuby spôsobovať mu záhubu, ničiť ho; Raz ich vháňa do vážnych citov, raz do ľahtikárstva (Tat.) spôsobuje, že raz sú vážni, raz ľahtikárski.
3. (čo kam) tlakom niečo niekam dostá. vať: tech. v. vzduch, vodu, paru ap. do potrubia; Začal som si ruky otriasať, vháňať do palcov krv. (TOmašč.); pren. (List) mu vháňa do tváre plameň studu (Štef.) musí sa červenať. Obavy mi vháňali do mysle otázku (Bedn.) nútili ma o nej premýšať. Vháňa mu do očú slzy zlosti (Gráf) núti ho plakať;
dok. vohnať i vhnať
vohnať i vhnať, vženie, vženú, vohnaný, rozk. vžeň dok
1. (čo, koho do čoho, kam) hnaním dopraviť do vnútra niečoho, nahnať: v. dobytok, stádo do ohrady, do stajne; v. ovce do košiara; Prišiel Ďuro so svojou čriedočkou a vohnal ju cez otvorenú bránu do dvora. (Tim.) Vohnali ich (vojakov) do akéhosi starého skladišťa. (Urb.) Deti do vagónov vhnali. (Vaj.)
2. (čo do čoho, kam) spôsobiť, že niečo prudko vnikne, prenikne niekam, že sa niečo prudko nahrnie do niečoho, niekam: v. (vodnú) energiu do koryta (Urb.); do kolies vohnať silu nepokojnú (Krno); Puška vystrelila a vohnala mu náboj do stehna. (Vlč.) Zmienka o tom vohnala jej vlnu rumenca do tvári. (Zúb.) Trpkosť urážky jej vohnala do očí slzy. (Min.)
3. (koho do čoho) pričiniť sa, aby sa niekto dostal do nejakého (nežiadúceho) stavu, do nejakého (nepríjemného) položenia; prinútiť niekoho konať niečo: v. niekoho do nešťastia; v. svet do skazy; v. niekoho do smrti zaviniť mu smrť; hovor. expr. v. niekoho do úzkych; Nedal sa vohnať do nečinnosti. (Vaj.) Bola tu zádrapka, ktorá ma mohla vohnať do škriepky. (Švant.) Doma nevedeli o našich plánoch a podnikoch, do ktorých nás vohnala bieda. (Tomašč.) Bolo zrejmé, že môže byť vohnaný do zrážky i proti svojej vôli. (Jégé);
nedok. vháňať
|| vohnať sa (do čoho, kam) nahnať sa, nahrnúť sa, vhrnúť sa; prihnať sa: Katici sa vohnala horúčava do tvári. (Kuk.) Krv vohnala sa jej do líc (Tim.) začervenala sa. Medzi zem a slnko vohnal sa čierny oblak. (Lask.);
nedok. vháňať sa