vodka -y -diek ž. alkoholický nápoj z riedeného čistého liehu: moskovská v.; hovor. dať si v-u;
vodkový príd.: v. pach
vodka -ky vodiek ž.
vodka -y ž. ‹r› pálenka rus. pôvodu z obilnozemiakových zápar
vôdka p. vodka1
vodka1, -y, -diek (star. i vôdka, -y, -dok) ž. hovor. expr. liečebný, kozmetický al. iný tekutý prípravok, vodička: Pán doktor mi dávali (užívať) takú vodku. (Jil.); kolínska vodka (Urbk.); Bola chorľavá. Samé zeliny, pilulky a vôdky. (Taj.) Keď prišiel do zdravého kraja, tam ho vykiadzali a kropili akousi vôdkou. (Kuk.)
vodka2, -y, -diek ž. alkoholický nápoj z čistého riedeného liehu: Zo špiritusu robia vodku. (Jes.) Potužujú sa vodkou. (Jil.)
vôdka [vô-, vo-] ž 1. voda, liečebný, kozmetický, alebo iný tekutý prípravok, vodička: za dwe skleniczke pre wodky d 20 (s. l. 1656); fogasse 3, na kterych flasse z wodkamj stawalj (M. S. JÁN 1697); wodka na nezdrawe očy (OCh 17. st); čtyri sudky, dwa na wuotku a dwa na palenuo (BYSTRIČKA 1725); dey mu užitj dve ližice sslakowe wodky (TS 1771); item wotka maku bjleho spanje czini (RO 18. st) 2. destilovaný nápoj: medeny wrchnak, czo wuotku pala (TURIEC 1610); kotlik medeny, v kterem sa wotkj paliwagu (L. JÁN 1683); agva stillatitia: wodka, nebo palénka palená (KS 1763); obyčegne tam lid hledawa dryák, pálené wodky (TiS 1788) 3. voňavka: wlasi geg (M. Magdaleny) drahima wuodkama poliewane bili (MS 1758); pro mdloby hlawy nenos pri sebe rozlične pyrule, woňawými wodkama naplnené (MPS 1777); -ový príd k 1: kotlik wodkowy z wrchem (ŽILINA 1666); try sudky wuodkowe (BYTČA 1736)