Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vodiť nedok.

1. (opakovane) viesť (význ. 1): v. slepca, v. psa na remienku; sliepka v-í kurence; v. bábky pohybovať nimi

2. sprevádzať a oboznamovať niekoho s pozoruhodnosťami ap.: v. hostí po okolí, v. turistov po meste

3. odb. byť vodičom, vodivou látkou: kov dobre v-í teplo, elektrinu

expr. v. niekoho za nos zavádzať, klamať; netreba ho v. za ručičku je samostatný;

opak. vodievať -a

// vodiť sa

1. chodiť držiac sa: v-í sa s ňou za ruku, v-ia sa pod pazuchy

2. neos. mať sa nejako: v-í sa mu dobre, zle;

opak. vodievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vodiť ‑í ‑ia nedok.; vodiť sa

balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2


vodiť sa 1. byť niekomu nejako • mať sa: Ako sa ti vodí?; mať sa dobre, zlenažívaťžiťhovor. existovať: Ako nažívate, existujete?menej vhodné al. subšt.: viesť sa • dariť sa

2. p. chodiť 4


vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami • sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po mesteexpr. vláčiť

2. sprostredkúvať vstup • privádzaťpozývaťuvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky

3. porov. viesť


žiť 1. byť v stave života • byť naživebyť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živýdýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchaťhovor.: existovaťjestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje

2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostnevychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantnýzastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v rajihovor. existovať: naučiť sa spolu existovaťmať savodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobreexpr. poživkávať si (príjemne si žiť)

3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodkuhovor.: jestvovaťexistovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?

4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vodiť, -í, -ia, rozk. voď nedok.

1. (koho, čo) udávať smer (pohybu cesty) niekomu al. niečomu, usmerňovať pohyb niekoho al. niečoho (u človeka obyč. držaním za ruku, u zvierat napr. držaním za retiazku, za remeň ap., prípadne kráčaním pred niekým al. pred niečím): v. slepca; v. dieťa za ruku; v. niekoho popod pazuchu; v. deti do škôlky; v. psa na remienku, na retiazke; Vodil kone z kantár. (Tim.) Pošibla kravky, ktoré vodila pred pluhom. (Fig.); sliepka vodí kurence

hovor. expr.: v. niekoho za nos (za nosom) zavádzať, klamať niekoho; v. niekoho na motúzku úplne ho ovládať, nedovoliť mu samostatne konať;

2. (koho kade) chodiť s niekým po určitých miestach a oboznamovať ho s nimi, robiť niekomu sprievodcu, sprievod, sprevádzať niekoho niekade: v. niekoho po okolí, po meste; v. turistov (cudzincov) po kraji; Pred obedom vodil (hosťa) okolo hájovne. (Vaj.) Richtár vodí doktorov po dome. (Kuk.) pren. v. niekoho po zlých cestách, po zlých chodníčkoch dávať niekomu zlý príklad, zle vplývať na niekoho;

3. (koho kam) prichádzať s niekým niekam; privádzať, uvádzať: Otec málo radostí dopraje dcére. Nerád ju vodí do sveta. (Šolt.) Akože ho (mládenca) môže vodiť dievča do domu? (Taj.) Vodil ju (dievčinu) do tanca. (Bod.)

4. odb. (čo) byť vodičom tepla, elektriny, prevádzať, odovzdávať teplo, elektrinu a pod.: kov dobre vodí elektrinu; azbest nevodí teplo;

5. trochu zastar. (koho) usmerňovať, viesť v konaní, v činnosti; byť vodidlom niekomu v niečom: Ženu treba vodiť, naúčať. (Kuk.) Jeho vodí túžba za niečím vyšším. (Kuk.) Tvoje nariadenia nás vždy vodili k sláve a víťazstvu. (Kal.)

6. hvor. expr. (koho) (o svetlonosoch, bludičkách a iných vybájených bytostiach) odvádzať zo správnej cesty, vábiť, lákať, zvádzať na neschodné a nebezpečné miesta: Neverí rozprávkam o svetlonosoch, ktorí odvádzajú ľudí ďaleko do hôr a močarísk a tam ich unavených vodia, kým kohút nezakikiríka. (Tomašč.) „Blúdila som. Meteľ ma pomýlila.“ „Azda ťa vodilo. Zima je nepriateľom človeka.“ (Vaj.);

opak. vodievať, -a, -ajú

|| vodiť sa1

1. chodiť držiac sa za ruky: v. sa za ruky, pod pazuchy; Vodili sa ruka v ruke. (Kal.)

2. (s kým) priateliť sa, stýkať sa; mať známosť, chodiť s niekým Nech zeman drží so zemanmi, a nech sa nevodí s ľuďmi, čo sú mu nie rovní. (Kal.) Ty sa nemôžeš s dedinskými chlapci vodiť. (Kuk.) S takým hlupákom sa ja mám vodiť? (J. Chal.) V tie časy som sa vodil s richtárovie Katrou. (Vaj.);

opak. vodievať sa1


vodiť sa2, neos. nedok. (komu) byť niekomu nejako (dobre, zle), mať sa (dobre, zle): vodí (vodilo) sa mu (jej) dobre, zle, lepšie, horšie; Stará mať rozprávala, ako sa vodilo starému otcovi v Amerike. (Janč.) Ako kto robí, tak sa mu vodí (prísl.) práca určuje životnú úroveň človeka. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí (úsl.) bohatého, pohostinného človeka radi navštevujú priatelia;

opak. vodievať sa2

Morfologický analyzátor

vodiť nedokonavé sloveso
(ja) vodím VKesa+; (ty) vodíš VKesb+; (on, ona, ono) vodí VKesc+; (my) vodíme VKepa+; (vy) vodíte VKepb+; (oni, ony) vodia VKepc+;

(ja som, ty si, on) vodil VLesam+; (ona) vodila VLesaf+; (ono) vodilo VLesan+; (oni, ony) vodili VLepah+;
(ty) voď! VMesb+; (my) voďme! VMepa+; (vy) voďte! VMepb+;
(nejako) vodiac VHe+;
woďiť woďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor