vodič -a m. živ. kto niečo vedie, vodí: v. auta, trolejbusu; v. bábok (v divadle);
vodička2 -y -čiek ž.;
vodičský príd.: v. preukaz; v-á prax;
vodič -a mn. -e m. neživ. odb. vodivá látka; z nej zhotovený predmet: v. elektriny, zlý v. tepla; nulový v.
vodičský p. vodič1
vodič1, -a, mn. č. -i m.
1. kto vodí niekoho al. niečo, kto udáva niekomu al. niečomu smer cesty; kto usmerňuje pohyby niekoho al. niečoho: v. dobytka; v-i mulíc (Žáry); div. v. bábok;
šport. športovec (bežec, motorista ap.), ktorý ide pred pretekárom, aby mu umožnil lepší výkon;
poľov. (mn. č. -e) pes, ktorý vodí poľovníka k postrelenej zveri;
2. kto vedie, usmerňuje, riadi chod motorového al. elektrického vozidla: v. auta, motocykla, traktora, v. električky, elektrického vlaku; v. tanku;
vodička2, -y, -čiek ž.;
vodičský príd. patriaci vodičovi; určený pre vodiča: v. preukaz; v-á skúška; v-á (ochranná) búdka (na traktore)
(jeden) vodičský; (bez) vodičského; (k) vodičskému; (vidím) vodičského; (hej) vodičský!; (o) vodičskom; (s) vodičským;
(traja) vodičskí; (bez) vodičských; (k) vodičským; (vidím) vodičských; (hej) vodičskí!; (o) vodičských; (s) vodičskými;
(jeden) vodičský; (bez) vodičského; (k) vodičskému; (vidím) vodičský; (hej) vodičský!; (o) vodičskom; (s) vodičským;
(tri) vodičské; (bez) vodičských; (k) vodičským; (vidím) vodičské; (hej) vodičské!; (o) vodičských; (s) vodičskými;
(jedna) vodičská; (bez) vodičskej; (k) vodičskej; (vidím) vodičskú; (hej) vodičská!; (o) vodičskej; (s) vodičskou;
(štyri) vodičské; (bez) vodičských; (k) vodičským; (vidím) vodičské; (hej) vodičské!; (o) vodičských; (s) vodičskými;
(jedno) vodičské; (bez) vodičského; (k) vodičskému; (vidím) vodičské; (hej) vodičské!; (o) vodičskom; (s) vodičským;