vodič -a m. živ. kto niečo vedie, vodí: v. auta, trolejbusu; v. bábok (v divadle);
vodička2 -y -čiek ž.;
vodičský príd.: v. preukaz; v-á prax;
vodič -a mn. -e m. neživ. odb. vodivá látka; z nej zhotovený predmet: v. elektriny, zlý v. tepla; nulový v.
vodič kto vedie motorové al. iné vozidlo: vodič električky, traktora • šofér (vodič motorového vozidla)
vodič1, -a, mn. č. -i m.
1. kto vodí niekoho al. niečo, kto udáva niekomu al. niečomu smer cesty; kto usmerňuje pohyby niekoho al. niečoho: v. dobytka; v-i mulíc (Žáry); div. v. bábok;
šport. športovec (bežec, motorista ap.), ktorý ide pred pretekárom, aby mu umožnil lepší výkon;
poľov. (mn. č. -e) pes, ktorý vodí poľovníka k postrelenej zveri;
2. kto vedie, usmerňuje, riadi chod motorového al. elektrického vozidla: v. auta, motocykla, traktora, v. električky, elektrického vlaku; v. tanku;
vodička2, -y, -čiek ž.;
vodičský príd. patriaci vodičovi; určený pre vodiča: v. preukaz; v-á skúška; v-á (ochranná) búdka (na traktore)
vodič2, -a, mn. č. -e m.
1. fyz. látka, ktorou sa šíri tepelná al. elektrická energia: v. tepla, v. prúdu, elektrický v.; dobrý, zlý v.; pospájať niečo v-mi (napr. vodivými drôtmi);
2. text. súčiastka spriadacích al. pletacích strojov, ktorá vedie niť: v-e cievok, v-e vláken; útkový v.;
3. tech. súčiastka písacieho stroja, ktorá usmerňuje posúvanie papiera: v. papiera;
vodičový príd. k 2. v-á tyč na ktorej sú upevnené vodiče
(jeden) vodič; (bez) vodiča; (k) vodičovi; (vidím) vodiča; (hej) vodič!; (o) vodičovi; (s) vodičom;
(štyria) vodiči; (bez) vodičov; (k) vodičom; (vidím) vodičov; (hej) vodiči!; (o) vodičoch; (s) vodičmi;
(jeden) vodič; (bez) vodiča; (k) vodiču; (vidím) vodič; (hej) vodič!; (o) vodiči; (s) vodičom;
(dva) vodiče; (bez) vodičov; (k) vodičom; (vidím) vodiče; (hej) vodiče!; (o) vodičoch; (s) vodičmi;