Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma obce priezviská un

voda -y vôd ž.

1. prírodná kvapalina (v zemi i na povrchu) slúžiaca ako zákl. nápoj, použ. v priemysle ap.; chem. H20: čistá, pramenitá v., pohár v-y, umyť sa studenou v-ou, dažďová v., v. z potoka, morská v., odpadová v., minerálna v.; expr. veľmi riedky nápoj ap.: toto je v., nie káva

2. vodný tok, jazero, more: hlboká v., spustiť čln na v-u, v. hučí, žblnkoce; hovor. veľká v. povodeň; šport. preteky na divej v-e vo vodnom slalome al. zjazde

3. tekutý prípravok, najmä kozmet., liečebný: brezová v., v. po holení, bórová v.

4. mok, tekutina v tele; šťava, tekutina niekt. rastlín, plodov: mať v-u v kolene; biol. plodová v.; vytlačiť v-u z kapusty

(nápoj) riedky ako v. veľmi; rásť ako z v-y prudko; (to je) ako v koši v. nestále, neisté; spí, akoby ho do v-y hodil tvrdo; expr. báť sa niekoho, niečoho ako čert svätenej v-y veľmi; krv nie je v.; tisnúť → mechúr do v-y; v-u káže, víno pije nedrží sa zásad, ktoré hlása; ten ani v-u nezamúti je nesmelý, nevýbojný; nepomôže mu ani svätená v. celkom nič; → ide to s ním dolu v-ou; hnať niekomu v-u na mlyn; udržať sa nad v-ou; ešte veľa v-y utečie, uplynie nebude to tak skoro; expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. náhlivo prichádzať; v lyžičke v-y by ho utopil nenávidí ho; dovtedy sa chodí s → krčahom po, na v-u, kým sa nerozbije;

vodový

I. príd.

1. k 1: v. pohár; v-é farby rozpustné vo vode; v-á ondulácia na mokrých vlasoch

2. expr. vodnatý (význ. 2, 3), vodavý: v-é oči

II. vodová ž. vodová ondulácia: dať si urobiť v-ú;

vodička1 -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1 – 3

2. voda (význ. 3): v. na vlasy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Červená Voda ‑ej ‑y ž.; Červenovodčan ‑a mn. ‑ia m.; Červenovodčanka ‑y ‑niek ž.; červenovodský
Čierna Voda ‑ej ‑y ž.; Čiernovodčan ‑a mn. ‑ia m.; Čiernovodčanka ‑y ‑niek ž.; čiernovodský
Dobrá Voda ‑ej ‑y ž.; Dobrovodčan ‑a mn. ‑ia m.; Dobrovodčanka ‑y ‑niek ž.; dobrovodský
Stará Voda ‑ej ‑y ž.; Starovodčan ‑a mn. ‑ia m.; Starovodčanka ‑y ‑niek ž.; starovodský
voda ‑y vôd ž.; vodový; vodička ‑y ‑čiek ž.

minerálka hovor. minerálna voda • kyselka (s vyšším obsahom voľného kysličníka uhličitého): piť chutnú minerálku, kyselkuhovor. medokýš: povyše obce vyvieral medokýšhovor.: šťavicakyslákyslá voda: pohár kyslej vody


povodeň zaplavenie spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy • záplavapotopazátopa: jarná povodeň, zátopa; obce ohrozené potopou, zátopou, záplavouhovor. veľká voda


rieka prirodzené prúdenie vody korytom vo väčších rozmeroch: hlboká, rozvodnená riekaodb. tok (rieka prúdiaca korytom; jej úsek): znečistenie vodných tokov; horný tok Hronavoda: spustiť čln na vodu


sódovka voda nasýtená kysličníkom uhličitým • sódová voda: piť sódovkuhovor.: sódasifón: fľaša sódy, sifónu


voda p. rieka


voňavka tekutý kozmetický prípravok vydávajúci príjemnú vôňu, obyč. umelo vyrobený: jemná voňavka, pofŕkať sa voňavkouparfum (koncentrovaná voňavka): francúzsky parfumkolínska vodahovor. kolínska (alkoholový kozmetický prípravok): navoňať sa kolínskou vodou, kolínskouhovor. voňačkahovor. zastar. parfín

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

voda, -y, vôd ž.

1. priehľadná kvapalina vskytujúca sa v prírode v troch skupenstvách, slúžiaca ako základný nápoj a využívaná v technike i pri výrobe na najrozličnejšie účely;

chem. zlúčenina vodíka a kyslíka v pomere 2 : 1 (zn. H2O): čistá, špinavá v., studená, telesná, horúca, vriaca v.; priezračná, expr. krištáľová v., mútna, kalná, zakalená v.; pohár v-y; napiť sa v-y nabrať, načrieť, naťahať v-y, ísť po (na) v-u, nosiť v-u; rozliať, vyliať v-u; pokropiť, poliať niečo v-ou, obliať niekoho, niečo v-ou, umyť sa v-ou (vo v-e); rozriediť niečo v-ou; napúšťať, vypúšťať, čerpať, rozvádzať v-u; hasiť v-ou; v. sa leje, tečie, kvapká, presakuje, v. sa vyparuje; studničná, potočná v., morská v., dažďová v.; odb. tvrdá v. obsahujúca mnoho rozpustených nerastných látok; mäkká v. obsahujúca nepatrné množstvo rozpustených nerastných látok; pitná v. zdravotne nezávadná; úžitková, priemyselná v. nie pitná; odpadová v. ktorá sa vypúšťa obyč. z priemyselných podnikov al. iných zariadení ako odpad po spracovaní ap.; povrchová v. vyskytujúca sa na zemskom povrchu (v podobe morí, riek, potokov, jazier ap.); spodná v. vyskytujúca sa pod zemským povrchom; slaná v. obsahujúca väčšie množstvo solí, morská; sladká v. iná ako morská; termálna, liečivá v.; minerálna v. obsahujúca väčšie množstvo minerálnych látok; destilovaná v. destiláciou zbavená rozpustených nerastných látok; chem. ťažká v. zlúčenina kyslíka s ťažkým vodíkom duetériom (zn. D20); cirk. svätená v. posvätená osobitným cirkevným obradom; rozpráv. živá v., mŕtva v. majúca schopnosťoživovať“ al. „usmrcovať“;

pren. hovor. expr. málo hodnotný, riedky nápoj al. pokrm (napr. polievka): Doniesla čiernu kávu, ktorú sladila sacharínom, takže sme tú vodu ani nemohli piť. (Tomašč.) Rozkázal piva, ale taká horká voda sa Dacíkovi nepáčila. (Taj.)

hovor.: riedky ako v. (napr. o nápoji) veľmi riedky; (nápoj, polievka ap.) je ako v. veľmi riedky (-a); niečo (niekto) rastie ako z v-y rýchlo, prudko, bujne; spí akoby (ani čo by) ho do v-y hodil tvrdo, tuho; mútiť, kaliť v-u úmyselne vyvolávať zmätok a tak zastierať svoje chyby al. (nečestné) činy ap.; hnať niekomu v-u na mlyn robiť niekomu vhod, po vôli, pomáhať niekomu; to je v. na môj (jeho) mlyn to mi (mu) je vhod, to sa mi (mu) hodí; sú (na seba) ako oheň a v. nezhodujú sa; neznášajú sa; (ostal) akoby ho oblial studenou v-ou zarazený, nemilo, nepríjemne prekvapený; liať v-u do mora, v-u košom naberať robiť zbytočnú robotu; šťastie (láska) je ako v koši v. neisté(-á), nestále(-a); utopil by ho v lyžičke v-y praje mu všetko najhoršie, nenávidí ho; nemá mu kto v-y podať (o chorom, slabom človekovi) nemá ho kto opatriť, je opustený; ani svätená v. to nezmyje ťažko sa to dá odstrániť, odčiniť; nepomôže mu ani svätená v. nič, nikto; bojí sa, stráni sa toho ako čert svätenej v-y veľmi; hovor. žart. nezarobí ani na slanú v-u zarobí veľmi málo, skoro nič; hovor. posmeš. agent s teplou v-ou nevážny, nestály človek, pobehaj; Krv nie je voda (prísl.) človek podlieha citom. Vodu káže a víno pije (úsl.) nespráva sa podľa toho, čo iným radí. Dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) riskuje sa obyč. do prvého neúspechu.

2. prirodzený vodný tok (rieka, potok ap.) al. vodná nádrž (rybník, jazero, more); obsah, objem vodného toku al. nádrže; vodná hladina: hlboká, plytká v.; hovor. veľká v. povodeň; v. sa dvíha, stúpa, klesá, v. sa vylieva; v. hučí, zurčí, žblnkoce; plaviť sa po v-e; plávať po (na) v-e; spustiť čln, loď na v-u; hodiť sa, skočiť, spadnúť do v-y; ponoriť sa, pohrúžiť sa do v-y, pod v-u; v. mu siaha po kolená, do pása; na v-e sa robia vlny, kruhy, kolesá; v. sa nad ním zavrela zmizol pod hladinou, utopil sa; role za vodou (Janč.); Klobúk mi voda vzala. (Taj.) Truhlička tonula dolu vodou. (Škult.) v-y Dunaja (Kal.); veľkolepé vody oceána (Tat.); Širočizná Neva, ktorej vody sa vlnia ako vody mora. (Jes-á) Ja by (šiel) za vodu. Skúsiť šťastie (Taj.) do Ameriky, do zámoria; odb. tečúca, stojatá v.; ryb. pstruhové v-y; práv., polit. výsostné v-y more tvoriace s (ostrovnou) krajinou, ktorú obklopuje, jeden politický celok; pren. stojaté, pokojné v-y o nečinnosti, stagnácii: Vedela pohnúť stojatými vodami a rozhýbala na istý čas i obchod. (Al.) Mnohí vyznavači metafyzického materializmu skĺzli do vôd idealizmu (I. Hruš.) stali sa prívržencami idealizmu.

do v-y by zaňho (preňho) skočil je mu veľmi oddaný; expr. všetko ide dolu v-ou (obyč. o majetku) upadá, rozpadáva sa; hovor. pustiť niečo dolu v-ou odvrhnúť, zavrhnúť niečo, vzdať sa niečoho; hovor. držať sa nad v-ou udržiavať sa na istej úrovni, neupadať; hovor. loviť v mútnych v-ách ťažiť zo zamotanej, komplikovanej situácie, z rozháraných pomerov ap.; čas uteká, plynie ako v. a) rýchlo, chytro, b) ustavične, neustále; hovor. ešte veľa v-y ujde, uplynie bude to ešte dlho trvať, nebude to tak skoro; hovor. expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. rýchlo al. vo veľkom množstve; tichá v. brehy podmýva (myje) o niekom len zdanlivo tichom, miernom, nenápadnom;

3. v názvoch nápojov, chemických roztokov, rozličných prípravkov, najmä kozmetických a pod.: sódová v. šumivý nápoj, voda nasýtená kyselinou uhličitou, sódovka; citrónová, octová v.; chem. vápenná v. nasýtený roztok hydroxidu vápenatého vo vode; sadrová v. roztok sadrovca vo vode; chlórová v. nasýtený roztok plynného chlóru vo vode; lek. bórová v. vodný roztok kyseliny boritej, používaný ako dezinfekčný prostriedok; mydlová v. roztok mydla vo vode; kolínska v., brezová v., ústna v., pleťová v. tekuté kozmetické prípravky;

4. hovor. šťava niektorých rastlín al. plodov: vytlačiť v-u z tekvice, z uhoriek; Z brezového dreva voda kvapká. (ľud. pieseň)

5. mok, tekutina v tele: hovor. mať v-u v boku, v kolene výpotok, exsudát; anat.: komorová v. mok, ktorým sú vyplnené očné dutiny; plodová v. tekutina vyplňujúca vaječnú dutinu;

vodový príd.

1. používaný, určený na vodu: v. pohár, v-á súprava;

2. uskutočňovaný na mokro, s použitím voda: v-á ondulácia; v-á maľba, v-é farby pred použitím rozpustené vo vode;

3. expr. nevýrazný, rozmazaný, vodnatý: vodové, bezvýrazné oči (Zúb.); nepríjemná vodová tvár (Vaj.);

vodisko, -a, -dísk str. i ž. zvel.

Morfologický analyzátor

voda podstatné meno, ženský rod

(jedna) voda; (bez) vody; (k) vode; (vidím) vodu; (o) vode; (s) vodou;

(tri) vody; (bez) vôd; (k) vodám; (vidím) vody; (o) vodách; (s) vodami;

Woda_1 Woda Woda_2 Woda Woda_3 Woda

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
311 Červená Voda SB/PV šariš. 1956 vyčl. z o. Sabinov.
1956– Červená Voda
328 Čierna Voda GA/TA bratisl.
1773, 1786, 1808, 18631907 Nyék, 1913, 19381945 Feketenyék, 1920 Feketenyék, Nyék, 19271938, 19451948 Čierne Nekyje, Fekete Nyék, 1948 Čierna Voda
390 Dobrá Voda TT/TA nitr.
1773 Jokő, Guttenstein, Dobra Woda, 1786 Dobrá Woda, Jó-Kő, 1808 Jókő, Jókeő, Dobrá Woda, 18631913 Jókő, 1920– Dobrá Voda
608 Henclová GL/KI gemer./spiš. 1926 pričl. o. Štilbach [spiš.] (1948 Tichá Voda).
1808 Henzlova, 18631888 Henclova, 18921902 Henzlova, 19071913 Henclófalva, 1920 Henzlová, 1927– Henclová
Tichá Voda: 1863 Stellbach, 18731888 Stillbach, 1892 Lassupatak, 18951913 Lassúpatak, 1920 Štilbach, Šteľbach [1948( Tichá Voda]
2224 Stará Voda GL/KI spiš.
1863 Óvisz, Óviz, 18731913 Óviz, 1920 Stará Voda, 19271948 Stará Voda, Altwasser, 1948– Stará Voda
Voda p. Červená Voda, Čierna Voda, Dobrá Voda, Stará Voda

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko VODA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 75×, celkový počet lokalít: 20, v lokalitách:
MODRA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 10×;
ROŽŇAVA, okr. ROŽŇAVA – 9×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
KLUKNAVA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 7×;
SILICA, okr. ROŽŇAVA – 5×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
JABLONOV NAD TURŇOU, okr. ROŽŇAVA – 3×;
MARTIN, okr. MARTIN – 3×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
ČAKAJOVCE, okr. NITRA – 2×;
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE, okr. ROŽŇAVA – 2×;
PLEŠIVEC, okr. ROŽŇAVA – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŠENKVICE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
ARDOVO, okr. ROŽŇAVA – 1×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
VAJNORY (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

V obci ČERVENÁ VODA (okr. PREŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DŽAČOVSKÝ 37×; KARAFFA 37×; KARAFFOVÁ 30×; DŽAČOVSKÁ 25×; KOČIŠČÁK 17×; PERHÁČ 13×; SMREK 13×; CHOVAN 13×; PRIPUTENOVÁ 13×; MOJZEŠ 12×; MOJZEŠOVÁ 11×; PRIPUTEN 10×; KRUĽÁK 10×; PERHÁČOVÁ 9×; KOČIŠČÁKOVÁ 9×; KRUĽÁKOVÁ 9×; VIKTOROVÁ 9×; CHOVANOVÁ 8×; VIKTOR 8×; MAJIROŠOVÁ 7×; FALATOVÁ 6×; FECHOVÁ 6×; MAJIROŠ 6×; KYJOVSKÝ 6×; SMREKOVÁ 6×; HRIVŇÁKOVÁ 6×; ONDERČOVÁ 5×; FECH 5×; NOVICKÝ 5×; KYJOVSKÁ 5×; FEDORČÁKOVÁ 4×; KAZANOVSKÝ 4×; HRIVŇÁK 4×; KRUĽAK 4×; VISOCKÝ 4×; KRAFČÍKOVÁ 4×; ŠIMON 4×; HRABČÁK 3×; FEKETEOVÁ 3×; OBŠUT 3×; OBŠUTOVÁ 3×; NOVICKÁ 3×; FALAT 3×; VISOCKÁ 3×; KREHLÍK 3×; LUKÁČ 3×; DROBŇÁK 3×; MOJŽIŠOVÁ 2×; ŠIMONOVÁ 2×; HRIVŇAKOVÁ 2×; MÚDRY 2×; MOJŽIŠ 2×; SELIGOVÁ 2×; OLEJAROVÁ 2×; PLOSKUŇÁK 2×; TKÁČOVÁ 2×; TROJANOVIČ 2×; KRUĽAKOVÁ 2×; HRABČÁKOVÁ 2×; HRIVŇAK 2×; CHOMA 2×; MADARAS 2×; ČORŇÁKOVÁ 2×; DROBŇÁKOVÁ 2×; JURUŠ 2×; FEKETE 2×; FEDORČÁK 2×; FEKETOVÁ 1×; BEĽUŠOVÁ 1×; MAŠĽAROVÁ 1×; ŠTEFANČÍKOVÁ 1×; KAZANOVSKÁ 1×; OLEJÁROVÁ 1×; BEREŽŇAK 1×; TKÁČ 1×; MÚDRA 1×; ŠTEFANČÍK 1×; KRAFČÍK 1×; MUDRÝ 1×; DROBŇAK 1×; GDOVIN 1×; TROJANOVIČOVÁ 1×; OLEJÁR 1×; ČORŇÁK 1×; BEĽUŠ 1×; MARČÁKOVÁ 1×; MIKITOVÁ 1×; SOĽANÍKOVÁ 1×; DEMČOVÁ 1×; LAURIČOVÁ 1×; KUCHAROVÁ 1×; ONDERČO 1×; OLEJAR 1×; ČORŇAK 1×; JURUŠOVÁ 1×; KREHLÍKOVÁ 1×; MAŠĽÁR 1×; RABATIN 1×; SOĽANÍK 1×; MADARASOVÁ 1×; RABATÍNOVÁ 1×; LUKÁČOVÁ 1×; SELIGA 1×; PULIK 1×; LAURIČ 1×; MAŠLÁR 1×; MIKOLAJ 1×; RABATÍN
V obci ČIERNA VODA (okr. GALANTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KÁDÁROVÁ 27×; CSADIOVÁ 26×; KÁDÁR 24×; KIRÁLYOVÁ 23×; CSADI 22×; MOLNÁR 19×; FORRÓ 17×; ORBÁN 17×; MOLNÁROVÁ 16×; SZAKOLCIOVÁ 16×; JURÍKOVÁ 16×; KIRÁLY 16×; HAVEROVÁ 15×; ORBÁNOVÁ 15×; SZAKOLCI 14×; DEÁK 14×; DEÁKOVÁ 14×; NAGY 14×; HAVER 13×; SZOLGA 13×; SÁRKÁNY 13×; MARAFKÓ 12×; HORVÁTHOVÁ 12×; VARJÚ 12×; KISS 12×; HORVÁTH 12×; SÁRKÁNYOVÁ 12×; NAGYOVÁ 11×; VARJÚOVÁ 11×; PONGRÁC 11×; MÉSZÁROSOVÁ 11×; MARAFKOVÁ 10×; MÉSZÁROS 10×; KISSOVÁ 10×; LOSONSZKÁ 10×; TAKÁCSOVÁ 9×; JANKOVICSOVÁ 9×; JURÍK 9×; BARTALOS 9×; JANKOVICS 8×; FODOR 8×; PUTYEROVÁ 8×; PONGRÁCZ 8×; JUHÁSZ 7×; FORROVÁ 7×; DROZDOVÁ 7×; JAMRIŠKA 7×; RENCZES 7×; SZAKOLCZI 7×; DROZD 7×; SZOLGOVÁ 6×; JAMRIŠKOVÁ 6×; PUTYERA 6×; LUKÁCSOVÁ 6×; KAPRINAIOVÁ 6×; SZALONNÁS 6×; VÁGOVICSOVÁ 6×; PONGRÁCOVÁ 6×; KAPRINAI 6×; TÓTHOVÁ 6×; SZOLGAI 6×; JUHÁSZOVÁ 6×; BARTALOSOVÁ 6×; BITTÓ 6×; PONGRÁCZOVÁ 5×; FODOROVÁ 5×; KOZMÉR 5×; FEKETEOVÁ 5×; KLEINEROVÁ 5×; VÍGH 5×; BARTALOŠ 5×; EGRI 5×; VAJDA 5×; IBOLYOVÁ 5×; FORRÓOVÁ 4×; TAKÁCS 4×; ŠERÍKOVÁ 4×; VÁGOVIČ 4×; VÍGHOVÁ 4×; SZABÓOVÁ 4×; KISELA 4×; MARAFKO 4×; OROS 4×; KAPRINAY 4×; FEKETE 4×; POÓROVÁ 4×; LUKOVICS 4×; LOSONSKÝ 4×; LOŠONSKÁ 4×; LUKOVIČOVÁ 4×; VÁGOVICS 4×; VÁGOVIČOVÁ 4×; TUMMA 4×; FRANCISCIOVÁ 4×; MIHALOVIČOVÁ 4×; RENCES 4×; MÚCSKOVÁ 4×; SZALONNÁSOVÁ 4×; OPÁL 4×; LOSONSZKÝ 4×; JAMBRISKA 4×; SZABÓ 4×; PAPPOVÁ 4×; KOZMÉROVÁ 4×; MÁZSÁR 4×; RIGÓ 4×; JAVOROVÁ 3×; MÁŽÁR 3×; IVANCSÍK 3×; LANCZ 3×; MARAFKÓOVÁ 3×; RÉMAIOVÁ 3×; KOVÁČ 3×; KAPRINAYOVÁ 3×; ŠOLTESOVÁ 3×; BALLÁNOVÁ 3×; KRÁLIK 3×; KALOCSAI 3×; ŽÁK 3×; TOKOVICS 3×; SKALNICKÝ 3×; KYSELÝ 3×; VYSKOČILOVÁ 3×; PATÓCS 3×; RENCEŠOVÁ 3×; SZAKÁL 3×; CSADY 3×; KOLLÁRIK 3×, ...
V obci DOBRÁ VODA (okr. TRNAVA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: BENEDIKOVIČOVÁ 45×; BENEDIKOVIČ 44×; LUKAČOVIČ 39×; LUKAČOVIČOVÁ 39×; DANKO 31×; DANKOVÁ 25×; NOVÁK 21×; NOVÁKOVÁ 20×; PAVLOVIČOVÁ 16×; PAVLOVIČ 15×; AŽALTOVIČOVÁ 14×; RUŽIČKOVÁ 10×; PRIPKO 10×; AŽALTOVIČ 10×; PRIPKOVÁ 9×; GAJDOŠÍK 9×; KOLLÁROVÁ 9×; KOLLÁR 9×; RUŽIČKA 8×; OČENÁŠKOVÁ 8×; VICIANOVÁ 8×; CHMELA 7×; VICIAN 7×; KOVÁČOVÁ 7×; CHMELOVÁ 7×; KRÁLIKOVÁ 7×; BLANÁRIKOVÁ 7×; GÁLOVIČ 7×; MURCINOVÁ 6×; DÚBRAVA 6×; MICHALIČKOVÁ 6×; GAJDOŠÍKOVÁ 6×; PROCHÁZKOVÁ 6×; ONDRUŠKA 6×; PRÍTRSKÁ 6×; PÚDELA 5×; MICHALIČKA 5×; TURANSKÁ 5×; PÚDELOVÁ 5×; KOVÁČ 5×; LACKOVÁ 5×; KNAZOVIČ 5×; BLANÁRIK 5×; OČENÁŠEK 5×; DÚBRAVOVÁ 5×; ČIUTTI 5×; ONDREJKOVÁ 4×; MIKULA 4×; KOHUTOVIČOVÁ 4×; BREZOVÁ 4×; KNAZOVIČOVÁ 4×; REŽNÁKOVÁ 4×; KRÁLIK 4×; BENUŠČÁK 4×; PROCHÁZKA 4×; ČIUTTIOVÁ 4×; FUJALOVÁ 4×; UŠÁK 4×; LACKO 4×; CIUTTI 4×; KYSELICA 4×; CHNAPKO 4×; ŠTEFANIČKOVÁ 4×; GREGORIČKA 4×; PRÍTRSKÝ 4×; MICHALČÍK 3×; KYSELICOVÁ 3×; MACHO 3×; MIKULOVÁ 3×; KLČO 3×; KADLEČÍK 3×; KADLEČÍKOVÁ 3×; KRIVÁNEKOVÁ 3×; MIKLÁŠOVÁ 3×; LADVENICA 3×; HOLLEŠOVÁ 3×; VACULÍK 3×; CISÁROVÁ 3×; VACULÍKOVÁ 3×; HOLKOVIČOVÁ 3×; ORJABINCOVÁ 3×; DIEDERICHOVÁ 3×; GÁLOVIČOVÁ 3×; GAŽOVÁ 3×; KRIŠTOFÍKOVÁ 3×; VYSKOČ 3×; KRIŠTOFÍK 3×; GREGORIČKOVÁ 3×; FUJALA 3×; REŽNÁK 3×; BENUŠČÁKOVÁ 3×; ORJABINEC 3×; MÁČALKOVÁ 3×; RIŠKOVÁ 3×; ŠTEFANIČKA 3×; DAMIN 3×; BANGO 3×; MACHOVÁ 3×; POSPÍŠILOVÁ 3×; HULMANOVÁ 3×; TURANSKÝ 3×; SVÍBA 3×; STARÁČEK 3×; ANTAL 3×; KRÍŽIK 3×; BILKOVÁ 3×; ONDRUŠKOVÁ 3×; SCHILDOVÁ 3×; BEDNÁRIKOVÁ 3×; KŇAZOVIČ 2×; JAMRICHOVÁ 2×; PALKECHOVÁ 2×; SZÁK 2×; DAMINOVÁ 2×; VYSKOČOVÁ 2×; KRAJČÍRIKOVÁ 2×; UŠÁKOVÁ 2×; KOČITÝ 2×; BANGOVÁ 2×; MURCINA 2×; CHNAPKOVÁ 2×; HOLLEŠ 2×; HRAŠNOVÁ 2×; GOLHA 2×; BEDNÁRIK 2×; SZÁKOVÁ 2×; BILKA 2×; HOLEŠ 2×, ...
V obci STARÁ VODA (okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: MAJKUTH 15×; MAJKUTHOVÁ 15×; SLIVENSKÝ 9×; ŠOMŠÁK 8×; HANDLOVIČ 7×; ŠOMŠÁKOVÁ 6×; MARKULIK 6×; SLANINOVÁ 6×; KALINSKÁ 5×; HRADICKÝ 5×; VOJTKOVSKÝ 5×; HRADICKÁ 5×; VOJTKOVSKÁ 5×; SLIVENSKÁ 5×; PODOLINSKÁ 4×; RICHNAVSKÁ 4×; RICHNAVSKÝ 4×; KALINSKÝ 4×; MARKULIKOVÁ 4×; OGURČÁK 4×; SLANINA 4×; HANDLOVIČOVÁ 4×; HUDÁK 4×; JARÁBEKOVÁ 4×; HAZEROVÁ 4×; BELIČÁKOVÁ 3×; KOVALČÍK 3×; FABINYOVÁ 3×; KUŠNIER 3×; JARÁBEK 3×; ČECH 3×; GELETKOVÁ 3×; KLINČÁKOVÁ 3×; HÁZER 3×; KOLLÁR 3×; VOJTILA 3×; PODOLINSKÝ 2×; MURCKOVÁ 2×; KUŠNIEROVÁ 2×; KUNZO 2×; KUNZOVÁ 2×; HUDÁKOVÁ 2×; HUPKA 2×; ŠAHINOVÁ 2×; KUBÍKOVÁ 2×; LANGER 2×; BOBÁK 2×; KRAJČI 2×; HOZA 2×; JARABEKOVÁ 2×; KRIŠTOF 2×; KAČÍR 2×; HOZOVÁ 2×; OGURČÁKOVÁ 2×; WOJTILLA 2×; GAJDOŠOVÁ 2×; KOVÁČIK 2×; JAŠMINSKÁ 2×; GAJDOŠ 2×; JAŠMINSKÝ 2×; MARKULÍKOVÁ 2×; KOVALČÍKOVÁ 2×; LEITNEROVÁ 1×; MIKULOVÁ 1×; VOZÁROVÁ 1×; URBANČIKOVÁ 1×; FABIAN 1×; HUDAKOVÁ 1×; KOLÁROVÁ 1×; JONÁŠ 1×; KUBÍK 1×; ŠAHIN 1×; BREZOVSKÁ 1×; ŠMELKOVÁ 1×; BEREŠOVÁ 1×; BELIČÁK 1×; HAMRÁK 1×; KRIŠTOFOVÁ 1×; MIKULA 1×; ŠMELKO 1×; GARAJOVÁ 1×; MEZENSKÝ 1×; VOJTILLA 1×; PURCOVÁ 1×; KOVAČIKOVÁ 1×; LANGEROVÁ 1×; MEZENSKÁ 1×; ČECHOVÁ 1×; ĎURÁK 1×; HUSENITCA 1×; KRAJČIOVÁ 1×; VRÁNOVÁ 1×; KAROŠIOVÁ 1×; FABIANOVÁ 1×; VOJTILLOVÁ 1×; HUPKOVÁ 1×; KOVÁČIKOVÁ 1×; BOBÁKOVÁ 1×; VIOLOVÁ 1×; KLUSOVÁ 1×; LEITNER 1×; VOJTILKOVÁ 1×; FABÍNY 1×; KLINČÁK 1×; VOZÁR 1×; URBANČÍK 1×; JARABKOVÁ 1×; STOPKOVÁ 1×; HAMRÁKOVÁ 1×; KOLLÁROVÁ 1×; MARKULÍK 1×; KAVEČANKA 1×; HUSENICOVÁ 1×; HAZER 1×; KAČÍROVÁ 1×; MALEC 1×; MALECOVÁ 1×; MAJKUTOVÁ 1×; VOJTILOVÁ 1×; VANACKÁ 1×; HÁZEROVÁ 1×; KAPIČÁK 1×; VANACKÝ

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum BIELA VODA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KEŽMAROK
Urbanonymum SLANÁ VODA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ORAVSKÁ POLHORA
Urbanonymum TEPLÁ VODA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JELŠAVA
Urbanonymum ZELENÁ VODA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor