Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst obce priezviská un

voda -y vôd ž.

1. prírodná kvapalina (v zemi i na povrchu) slúžiaca ako zákl. nápoj, použ. v priemysle ap.; chem. H20: čistá, pramenitá v., pohár v-y, umyť sa studenou v-ou, dažďová v., v. z potoka, morská v., odpadová v., minerálna v.; expr. veľmi riedky nápoj ap.: toto je v., nie káva

2. vodný tok, jazero, more: hlboká v., spustiť čln na v-u, v. hučí, žblnkoce; hovor. veľká v. povodeň; šport. preteky na divej v-e vo vodnom slalome al. zjazde

3. tekutý prípravok, najmä kozmet., liečebný: brezová v., v. po holení, bórová v.

4. mok, tekutina v tele; šťava, tekutina niekt. rastlín, plodov: mať v-u v kolene; biol. plodová v.; vytlačiť v-u z kapusty

(nápoj) riedky ako v. veľmi; rásť ako z v-y prudko; (to je) ako v koši v. nestále, neisté; spí, akoby ho do v-y hodil tvrdo; expr. báť sa niekoho, niečoho ako čert svätenej v-y veľmi; krv nie je v.; tisnúť → mechúr do v-y; v-u káže, víno pije nedrží sa zásad, ktoré hlása; ten ani v-u nezamúti je nesmelý, nevýbojný; nepomôže mu ani svätená v. celkom nič; → ide to s ním dolu v-ou; hnať niekomu v-u na mlyn; udržať sa nad v-ou; ešte veľa v-y utečie, uplynie nebude to tak skoro; expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. náhlivo prichádzať; v lyžičke v-y by ho utopil nenávidí ho; dovtedy sa chodí s → krčahom po, na v-u, kým sa nerozbije;

vodový

I. príd.

1. k 1: v. pohár; v-é farby rozpustné vo vode; v-á ondulácia na mokrých vlasoch

2. expr. vodnatý (význ. 2, 3), vodavý: v-é oči

II. vodová ž. vodová ondulácia: dať si urobiť v-ú;

vodička1 -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1 – 3

2. voda (význ. 3): v. na vlasy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Červená Voda ‑ej ‑y ž.; Červenovodčan ‑a mn. ‑ia m.; Červenovodčanka ‑y ‑niek ž.; červenovodský
Čierna Voda ‑ej ‑y ž.; Čiernovodčan ‑a mn. ‑ia m.; Čiernovodčanka ‑y ‑niek ž.; čiernovodský
Dobrá Voda ‑ej ‑y ž.; Dobrovodčan ‑a mn. ‑ia m.; Dobrovodčanka ‑y ‑niek ž.; dobrovodský
Stará Voda ‑ej ‑y ž.; Starovodčan ‑a mn. ‑ia m.; Starovodčanka ‑y ‑niek ž.; starovodský
voda ‑y vôd ž.; vodový; vodička ‑y ‑čiek ž.

voda vody vôd ž.

Biela Voda -lej Vody ž.

časť obce Čavoj;

Bielovodčan -na pl. N -nia m.;

Bielovodčanka -ky -niek ž.;

bielovodský -ká -ké príd.


Červená Voda -nej Vody ž.

obec na východnom Slovensku v Sabinovskom okrese severne od Sabinova;

Červenovodčan -na pl. N -nia m.;

Červenovodčanka -ky -niek ž.;

červenovodský -ká -ké príd.


Čierna Voda -nej Vody ž.

obec na západnom Slovensku v Galantskom okrese južne od Galanty;

Čiernovodčan -na pl. N -nia m.;

Čiernovodčanka -ky -niek ž.;

čiernovodský -ká -ké príd.


Dobrá Voda -rej Vody ž.

obec na západnom Slovensku v Trnavskom okrese severozádne od Trnavy;

Dobrovodčan -na pl. N -nia m.;

Dobrovodčanka -ky -niek ž.;

dobrovodský -ká -ké príd.


Kyslá Voda -lej Vody ž. časť mesta Prešov;

Kyslovodčan -na pl. N -nia m.;

Kyslovodčanka -ky -niek ž.;

kyslovodský -ká -ké príd.

-a/33030920±127847 1.91: substantíva ž. N sg. 3454052→3450824
+15712
−18439
žena/45597 Bratislava/44725 vláda/33812 väčšina/29623 mama/29573 matka/28954 pravda/26923 situácia/24915 cena/24141 cesta/24116 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
skupina/23576 práca/21407 rodina/21098 strana/19387 Nitra/19010 voda/18715 firma/17793 Mária/17373→17652
+131
−114
Bystrica/17461 polícia/17264 kniha/16536 sestra/15493 škola/15182 manželka/13191 správa/15372→12948
+2129
−3078
krajina/12829 Anna/12788 hra/12573 dcéra/12173 komisia/12068 banka/11548→11620
+0
−10
zmena/11606 rada/9645→11500
+147
−362
liga/11495 hodnota/11349 literatúra/11298 slečna/11295 hlava/11081→11235
+54
−58
hudba/10025 agentúra/9950 osoba/9854 sila/9719→9786
+15
−20
kapitola/9710 myšlienka/9632 Žilina/9477 Praha/9288 politika/9018 ruka/8959 sobota/8905 vojna/8884 organizácia/8524 Trnava/8465 Zuzana/8293 kultúra/8250 výstava/8180 Jana/8165→8020
+781
−1557
Eva/6815→7927
+0
−155
viera/8138→7836
+170
−261
úloha/7641 túžba/7527 postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 hovorkyňa/7382 tvorba/7288 streda/7246 výška/7201 forma/7052 polovica/7025 duša/6957 kríza/6699 tabuľka/6640 inzercia/1660→6562
+0
−682
kvalita/6535 téma/6493 Katarína/6492 zmluva/6487 snaha/6408 teória/6341 republika/6339 spolupráca/6231 služba/6201 miera/6177 univerzita/6068 teta/5998 história/5924 Európa/5910 analýza/5899
+224
−234
Čadca/5895 teplota/5857 podpora/5851 veda/5779 ponuka/5775 Prievidza/5774 dohoda/5760 autorka/5720 doba/5689 strata/5686 výchova/5644 komunikácia/5631 budova/5555 nedeľa/5463 ekonomika/5433 štruktúra/5363 chyba/5336 akcia/5270 výroba/5268 atmosféra/5245
+109
−113
metóda/5226 únia/5221 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 potreba/5176 sloboda/5128 tma/4967→5100
+92
−71
riaditeľka/5093 Laura/4985 choroba/4937 modlitba/4913 ochrana/4901 suma/4888 reakcia/4887 príroda/4866 návšteva/4737 farba/4725 televízia/4639 Lucia/4631 aktivita/4607 funkcia/4597 fakulta/3765→4514
+121
−225
(11110/2070221)

-da/566428±1716 2.04: substantíva ž. N sg. 219940→221666
+445
−667
vláda/33812 pravda/26923 voda/18715 rada/9645→11500
+147
−362
streda/7246 veda/5779 dohoda/5760 metóda/5226 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 sloboda/5128 príroda/4866 hviezda/4346 náhoda/3652 nálada/3254 (326/75043)

minerálka hovor. minerálna voda • kyselka (s vyšším obsahom voľného kysličníka uhličitého): piť chutnú minerálku, kyselkuhovor. medokýš: povyše obce vyvieral medokýšhovor.: šťavicakyslákyslá voda: pohár kyslej vody


povodeň zaplavenie spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy • záplavapotopazátopa: jarná povodeň, zátopa; obce ohrozené potopou, zátopou, záplavouhovor. veľká voda


rieka prirodzené prúdenie vody korytom vo väčších rozmeroch: hlboká, rozvodnená riekaodb. tok (rieka prúdiaca korytom; jej úsek): znečistenie vodných tokov; horný tok Hronavoda: spustiť čln na vodu


sódovka voda nasýtená kysličníkom uhličitým • sódová voda: piť sódovkuhovor.: sódasifón: fľaša sódy, sifónu


voda p. rieka


voňavka tekutý kozmetický prípravok vydávajúci príjemnú vôňu, obyč. umelo vyrobený: jemná voňavka, pofŕkať sa voňavkouparfum (koncentrovaná voňavka): francúzsky parfumkolínska vodahovor. kolínska (alkoholový kozmetický prípravok): navoňať sa kolínskou vodou, kolínskouhovor. voňačkahovor. zastar. parfín

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

voda, -y, vôd ž.

1. priehľadná kvapalina vskytujúca sa v prírode v troch skupenstvách, slúžiaca ako základný nápoj a využívaná v technike i pri výrobe na najrozličnejšie účely;

chem. zlúčenina vodíka a kyslíka v pomere 2 : 1 (zn. H2O): čistá, špinavá v., studená, telesná, horúca, vriaca v.; priezračná, expr. krištáľová v., mútna, kalná, zakalená v.; pohár v-y; napiť sa v-y nabrať, načrieť, naťahať v-y, ísť po (na) v-u, nosiť v-u; rozliať, vyliať v-u; pokropiť, poliať niečo v-ou, obliať niekoho, niečo v-ou, umyť sa v-ou (vo v-e); rozriediť niečo v-ou; napúšťať, vypúšťať, čerpať, rozvádzať v-u; hasiť v-ou; v. sa leje, tečie, kvapká, presakuje, v. sa vyparuje; studničná, potočná v., morská v., dažďová v.; odb. tvrdá v. obsahujúca mnoho rozpustených nerastných látok; mäkká v. obsahujúca nepatrné množstvo rozpustených nerastných látok; pitná v. zdravotne nezávadná; úžitková, priemyselná v. nie pitná; odpadová v. ktorá sa vypúšťa obyč. z priemyselných podnikov al. iných zariadení ako odpad po spracovaní ap.; povrchová v. vyskytujúca sa na zemskom povrchu (v podobe morí, riek, potokov, jazier ap.); spodná v. vyskytujúca sa pod zemským povrchom; slaná v. obsahujúca väčšie množstvo solí, morská; sladká v. iná ako morská; termálna, liečivá v.; minerálna v. obsahujúca väčšie množstvo minerálnych látok; destilovaná v. destiláciou zbavená rozpustených nerastných látok; chem. ťažká v. zlúčenina kyslíka s ťažkým vodíkom duetériom (zn. D20); cirk. svätená v. posvätená osobitným cirkevným obradom; rozpráv. živá v., mŕtva v. majúca schopnosťoživovať“ al. „usmrcovať“;

pren. hovor. expr. málo hodnotný, riedky nápoj al. pokrm (napr. polievka): Doniesla čiernu kávu, ktorú sladila sacharínom, takže sme tú vodu ani nemohli piť. (Tomašč.) Rozkázal piva, ale taká horká voda sa Dacíkovi nepáčila. (Taj.)

hovor.: riedky ako v. (napr. o nápoji) veľmi riedky; (nápoj, polievka ap.) je ako v. veľmi riedky (-a); niečo (niekto) rastie ako z v-y rýchlo, prudko, bujne; spí akoby (ani čo by) ho do v-y hodil tvrdo, tuho; mútiť, kaliť v-u úmyselne vyvolávať zmätok a tak zastierať svoje chyby al. (nečestné) činy ap.; hnať niekomu v-u na mlyn robiť niekomu vhod, po vôli, pomáhať niekomu; to je v. na môj (jeho) mlyn to mi (mu) je vhod, to sa mi (mu) hodí; sú (na seba) ako oheň a v. nezhodujú sa; neznášajú sa; (ostal) akoby ho oblial studenou v-ou zarazený, nemilo, nepríjemne prekvapený; liať v-u do mora, v-u košom naberať robiť zbytočnú robotu; šťastie (láska) je ako v koši v. neisté(-á), nestále(-a); utopil by ho v lyžičke v-y praje mu všetko najhoršie, nenávidí ho; nemá mu kto v-y podať (o chorom, slabom človekovi) nemá ho kto opatriť, je opustený; ani svätená v. to nezmyje ťažko sa to dá odstrániť, odčiniť; nepomôže mu ani svätená v. nič, nikto; bojí sa, stráni sa toho ako čert svätenej v-y veľmi; hovor. žart. nezarobí ani na slanú v-u zarobí veľmi málo, skoro nič; hovor. posmeš. agent s teplou v-ou nevážny, nestály človek, pobehaj; Krv nie je voda (prísl.) človek podlieha citom. Vodu káže a víno pije (úsl.) nespráva sa podľa toho, čo iným radí. Dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) riskuje sa obyč. do prvého neúspechu.

2. prirodzený vodný tok (rieka, potok ap.) al. vodná nádrž (rybník, jazero, more); obsah, objem vodného toku al. nádrže; vodná hladina: hlboká, plytká v.; hovor. veľká v. povodeň; v. sa dvíha, stúpa, klesá, v. sa vylieva; v. hučí, zurčí, žblnkoce; plaviť sa po v-e; plávať po (na) v-e; spustiť čln, loď na v-u; hodiť sa, skočiť, spadnúť do v-y; ponoriť sa, pohrúžiť sa do v-y, pod v-u; v. mu siaha po kolená, do pása; na v-e sa robia vlny, kruhy, kolesá; v. sa nad ním zavrela zmizol pod hladinou, utopil sa; role za vodou (Janč.); Klobúk mi voda vzala. (Taj.) Truhlička tonula dolu vodou. (Škult.) v-y Dunaja (Kal.); veľkolepé vody oceána (Tat.); Širočizná Neva, ktorej vody sa vlnia ako vody mora. (Jes-á) Ja by (šiel) za vodu. Skúsiť šťastie (Taj.) do Ameriky, do zámoria; odb. tečúca, stojatá v.; ryb. pstruhové v-y; práv., polit. výsostné v-y more tvoriace s (ostrovnou) krajinou, ktorú obklopuje, jeden politický celok; pren. stojaté, pokojné v-y o nečinnosti, stagnácii: Vedela pohnúť stojatými vodami a rozhýbala na istý čas i obchod. (Al.) Mnohí vyznavači metafyzického materializmu skĺzli do vôd idealizmu (I. Hruš.) stali sa prívržencami idealizmu.

do v-y by zaňho (preňho) skočil je mu veľmi oddaný; expr. všetko ide dolu v-ou (obyč. o majetku) upadá, rozpadáva sa; hovor. pustiť niečo dolu v-ou odvrhnúť, zavrhnúť niečo, vzdať sa niečoho; hovor. držať sa nad v-ou udržiavať sa na istej úrovni, neupadať; hovor. loviť v mútnych v-ách ťažiť zo zamotanej, komplikovanej situácie, z rozháraných pomerov ap.; čas uteká, plynie ako v. a) rýchlo, chytro, b) ustavične, neustále; hovor. ešte veľa v-y ujde, uplynie bude to ešte dlho trvať, nebude to tak skoro; hovor. expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. rýchlo al. vo veľkom množstve; tichá v. brehy podmýva (myje) o niekom len zdanlivo tichom, miernom, nenápadnom;

3. v názvoch nápojov, chemických roztokov, rozličných prípravkov, najmä kozmetických a pod.: sódová v. šumivý nápoj, voda nasýtená kyselinou uhličitou, sódovka; citrónová, octová v.; chem. vápenná v. nasýtený roztok hydroxidu vápenatého vo vode; sadrová v. roztok sadrovca vo vode; chlórová v. nasýtený roztok plynného chlóru vo vode; lek. bórová v. vodný roztok kyseliny boritej, používaný ako dezinfekčný prostriedok; mydlová v. roztok mydla vo vode; kolínska v., brezová v., ústna v., pleťová v. tekuté kozmetické prípravky;

4. hovor. šťava niektorých rastlín al. plodov: vytlačiť v-u z tekvice, z uhoriek; Z brezového dreva voda kvapká. (ľud. pieseň)

5. mok, tekutina v tele: hovor. mať v-u v boku, v kolene výpotok, exsudát; anat.: komorová v. mok, ktorým sú vyplnené očné dutiny; plodová v. tekutina vyplňujúca vaječnú dutinu;

vodový príd.

1. používaný, určený na vodu: v. pohár, v-á súprava;

2. uskutočňovaný na mokro, s použitím voda: v-á ondulácia; v-á maľba, v-é farby pred použitím rozpustené vo vode;

3. expr. nevýrazný, rozmazaný, vodnatý: vodové, bezvýrazné oči (Zúb.); nepríjemná vodová tvár (Vaj.);

vodisko, -a, -dísk str. i ž. zvel.

voda ž
1. prírodná kvapalina slúžiaca ako základný nápoj, tekutina využívaná na najrozličnejšie účely: zadny czlowiek ma swuoy smrad neb swu wodu w sweho suseda dwuor westi (ŽK 1473); dali sme pacholku Prybilkowemu, czo trubj wrtal k wodie d 50 (ŽILINA 1585); kadecžka, w kterey wodu drzie (LIETAVA 1607); frigerans: studená woda; aqva cisternina: déssťowá woda scházagjcá se (KS 1763); aqua: woda (GrP 1771)
L. kvasná, kyslá v. minerálna voda, kyselka, medokýš: acidula: kyselá woda (KS 1763); wodu kwasnu pro našy potrebu do kaštiela swateg Žofie nosity (L. LUŽNÁ 1670)
2. vodný tok: že by ste jim do užitku zemi oracich, hajuv, vod a jinich užitkov činili (BÁNOVCE n. B. 1376); Jakub Czelen dlužen budie wodu prewysty do geg sprawodlyweho dryku (L. JÁN 1480 SČL); dwa quenttiny v swateho Michala, ktery drzy mezy oboge wody Lypcze (P. ĽUPČA 1541); jest také na vode Teplej mlýn (BOJNICE 1614 U2); Diglito: méno wodi Tygris w Médskeg zemi (KS 1763)
L. potočná v. rieka: flumines aqua: potočna woda (PG 1656)
L. veliká, zatopujúca v. povodeň: welika woda na Dunagj dossla (BRATISLAVA 1637); (Bože) osuss wody zatopugicy (AgS 1708);
F. uplynúť ako v. celkom sa pominúť: co gednuc pomine, yak woda upline, to wicz nemuzess mitj (BV 1652); ešte veľa v-y ujde bude to ešte dlho trvať: vela vody ujde, počím já pújdem k vám (SB 18. st); plávať proti v-e mať iný názor, ísť proti prúdu: težko gest proti wode pluwati, proti ostnu se zpečovati (SiN 1678)
3. súčasť názvov chemických roztokov, rozličných lekárskych, kozmetických prípravkov: woda laxirugicy z tamarinduow ochlazuge a odgjma ostrost žlčj (RT 17. st); (safft) zmisseg z wápenu wodu (HT 1760); ferrarius aqva: kowárske wodj zahasné (KS 1763); aluminata aqua: kamencowá woda; aqua multis: wápenitá woda (PD 18. st)
L. karmelitánska v. druh aromatickej liečebnej vodičky: wezmi karmelitanske wody 1 qvintljk (HT 1760); šľaková v. voda účinná na porážku: wezmi sslakowe wody 2 loty (HT 1760); mušketierska v. tinktúra: obyčeg býwá, pálenné wecy, mussketýrska woda a t. p. přikládati (na udreninu) (TiS 1788); zelená v. síran železnatý: wezme se 2 tb zeleneg wodi, tak gmenowani witrolin zeleny (Kur 18. st)
4. šťavy niektorých rastlín alebo ich plodov: (o čreve) atramentom aneb z duboweho listu wodu potri a ze ssatecku wnitr wtlač (RT 17. st); brezowa woda cžasto pita kamen z ledwy wyhany (LR1 17. st); pomatum: gablčkowá woda (KS 1763)
L. omanová v. šťava z omanu lekárskeho: wezmi puor, ffuntu dreweneho olege a zeydlik omanowe wody (GE 15. st); ružová v. aromatická liečebná vodička, vylúhovaná z lupienkov ruží: wezmy čtiry lyžicze wody ružowej (LR1 17. st)
5. tekutina v tele; moč: hrst frissnych borowičiek nechag moknu w urine, neb we wode maleho chlapca (RTA 17. st); listi ssalwiowe wariť pomaha, wodu ludi wen a bolest hogi (RN 17.-18. st); mingo: močjm, wodu pússťám (KS 1763)
L. rývová v. slza: lachrymae: rýwowa woda (VTL 1679); v. z dieťaťa, v. z postieľky ženskej plodová voda: wezmi z postgelky ženskeg od prwozky wody 4 loty (HT 1760); postedlničky, wody djtete dawá bábe welmi zretedlná znamenj (ZK 1778); -ička ž dem k 2: budem jeho kúpat v vodečkách (ASL 1603); aqvola: wodička (KS 1763); eg, vodička mu (mlynárovi) zitko nosy (KC 1791)


vodička p. voda

Woda_1 Woda Woda_2 Woda Woda_3 Woda
voda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) voda
G (bez) vody
D (k) vode
A (vidím) vodu
L (o) vode
I (s) vodou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) vody
G (bez) vôd
D (k) vodám
A (vidím) vody
L (o) vodách
I (s) vodami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
311 Červená Voda SB/PV šariš. 1956 vyčl. z o. Sabinov.
1956– Červená Voda
328 Čierna Voda GA/TA bratisl.
1773, 1786, 1808, 18631907 Nyék, 1913, 19381945 Feketenyék, 1920 Feketenyék, Nyék, 19271938, 19451948 Čierne Nekyje, Fekete Nyék, 1948 Čierna Voda
390 Dobrá Voda TT/TA nitr.
1773 Jokő, Guttenstein, Dobra Woda, 1786 Dobrá Woda, Jó-Kő, 1808 Jókő, Jókeő, Dobrá Woda, 18631913 Jókő, 1920– Dobrá Voda
608 Henclová GL/KI gemer./spiš. 1926 pričl. o. Štilbach [spiš.] (1948 Tichá Voda).
1808 Henzlova, 18631888 Henclova, 18921902 Henzlova, 19071913 Henclófalva, 1920 Henzlová, 1927– Henclová
Tichá Voda: 1863 Stellbach, 18731888 Stillbach, 1892 Lassupatak, 18951913 Lassúpatak, 1920 Štilbach, Šteľbach [1948( Tichá Voda]
2224 Stará Voda GL/KI spiš.
1863 Óvisz, Óviz, 18731913 Óviz, 1920 Stará Voda, 19271948 Stará Voda, Altwasser, 1948– Stará Voda
Voda p. Červená Voda, Čierna Voda, Dobrá Voda, Stará Voda

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko VODA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 75×, celkový počet lokalít: 20, v lokalitách:
MODRA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 10×;
ROŽŇAVA, okr. ROŽŇAVA – 9×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
KLUKNAVA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 7×;
SILICA, okr. ROŽŇAVA – 5×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
JABLONOV NAD TURŇOU, okr. ROŽŇAVA – 3×;
MARTIN, okr. MARTIN – 3×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
ČAKAJOVCE, okr. NITRA – 2×;
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE, okr. ROŽŇAVA – 2×;
PLEŠIVEC, okr. ROŽŇAVA – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŠENKVICE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
ARDOVO, okr. ROŽŇAVA – 1×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
VAJNORY (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

V obci ČERVENÁ VODA (okr. PREŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DŽAČOVSKÝ 37×; KARAFFA 37×; KARAFFOVÁ 30×; DŽAČOVSKÁ 25×; KOČIŠČÁK 17×; PERHÁČ 13×; SMREK 13×; CHOVAN 13×; PRIPUTENOVÁ 13×; MOJZEŠ 12×; MOJZEŠOVÁ 11×; PRIPUTEN 10×; KRUĽÁK 10×; PERHÁČOVÁ 9×; KOČIŠČÁKOVÁ 9×; KRUĽÁKOVÁ 9×; VIKTOROVÁ 9×; CHOVANOVÁ 8×; VIKTOR 8×; MAJIROŠOVÁ 7×; FALATOVÁ 6×; FECHOVÁ 6×; MAJIROŠ 6×; KYJOVSKÝ 6×; SMREKOVÁ 6×; HRIVŇÁKOVÁ 6×; ONDERČOVÁ 5×; FECH 5×; NOVICKÝ 5×; KYJOVSKÁ 5×; FEDORČÁKOVÁ 4×; KAZANOVSKÝ 4×; HRIVŇÁK 4×; KRUĽAK 4×; VISOCKÝ 4×; KRAFČÍKOVÁ 4×; ŠIMON 4×; HRABČÁK 3×; FEKETEOVÁ 3×; OBŠUT 3×; OBŠUTOVÁ 3×; NOVICKÁ 3×; FALAT 3×; VISOCKÁ 3×; KREHLÍK 3×; LUKÁČ 3×; DROBŇÁK 3×; MOJŽIŠOVÁ 2×; ŠIMONOVÁ 2×; HRIVŇAKOVÁ 2×; MÚDRY 2×; MOJŽIŠ 2×; SELIGOVÁ 2×; OLEJAROVÁ 2×; PLOSKUŇÁK 2×; TKÁČOVÁ 2×; TROJANOVIČ 2×; KRUĽAKOVÁ 2×; HRABČÁKOVÁ 2×; HRIVŇAK 2×; CHOMA 2×; MADARAS 2×; ČORŇÁKOVÁ 2×; DROBŇÁKOVÁ 2×; JURUŠ 2×; FEKETE 2×; FEDORČÁK 2×; FEKETOVÁ 1×; BEĽUŠOVÁ 1×; MAŠĽAROVÁ 1×; ŠTEFANČÍKOVÁ 1×; KAZANOVSKÁ 1×; OLEJÁROVÁ 1×; BEREŽŇAK 1×; TKÁČ 1×; MÚDRA 1×; ŠTEFANČÍK 1×; KRAFČÍK 1×; MUDRÝ 1×; DROBŇAK 1×; GDOVIN 1×; TROJANOVIČOVÁ 1×; OLEJÁR 1×; ČORŇÁK 1×; BEĽUŠ 1×; MARČÁKOVÁ 1×; MIKITOVÁ 1×; SOĽANÍKOVÁ 1×; DEMČOVÁ 1×; LAURIČOVÁ 1×; KUCHAROVÁ 1×; ONDERČO 1×; OLEJAR 1×; ČORŇAK 1×; JURUŠOVÁ 1×; KREHLÍKOVÁ 1×; MAŠĽÁR 1×; RABATIN 1×; SOĽANÍK 1×; MADARASOVÁ 1×; RABATÍNOVÁ 1×; LUKÁČOVÁ 1×; SELIGA 1×; PULIK 1×; LAURIČ 1×; MAŠLÁR 1×; MIKOLAJ 1×; RABATÍN
V obci ČIERNA VODA (okr. GALANTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KÁDÁROVÁ 27×; CSADIOVÁ 26×; KÁDÁR 24×; KIRÁLYOVÁ 23×; CSADI 22×; MOLNÁR 19×; FORRÓ 17×; ORBÁN 17×; MOLNÁROVÁ 16×; SZAKOLCIOVÁ 16×; JURÍKOVÁ 16×; KIRÁLY 16×; HAVEROVÁ 15×; ORBÁNOVÁ 15×; SZAKOLCI 14×; DEÁK 14×; DEÁKOVÁ 14×; NAGY 14×; HAVER 13×; SZOLGA 13×; SÁRKÁNY 13×; MARAFKÓ 12×; HORVÁTHOVÁ 12×; VARJÚ 12×; KISS 12×; HORVÁTH 12×; SÁRKÁNYOVÁ 12×; NAGYOVÁ 11×; VARJÚOVÁ 11×; PONGRÁC 11×; MÉSZÁROSOVÁ 11×; MARAFKOVÁ 10×; MÉSZÁROS 10×; KISSOVÁ 10×; LOSONSZKÁ 10×; TAKÁCSOVÁ 9×; JANKOVICSOVÁ 9×; JURÍK 9×; BARTALOS 9×; JANKOVICS 8×; FODOR 8×; PUTYEROVÁ 8×; PONGRÁCZ 8×; JUHÁSZ 7×; FORROVÁ 7×; DROZDOVÁ 7×; JAMRIŠKA 7×; RENCZES 7×; SZAKOLCZI 7×; DROZD 7×; SZOLGOVÁ 6×; JAMRIŠKOVÁ 6×; PUTYERA 6×; LUKÁCSOVÁ 6×; KAPRINAIOVÁ 6×; SZALONNÁS 6×; VÁGOVICSOVÁ 6×; PONGRÁCOVÁ 6×; KAPRINAI 6×; TÓTHOVÁ 6×; SZOLGAI 6×; JUHÁSZOVÁ 6×; BARTALOSOVÁ 6×; BITTÓ 6×; PONGRÁCZOVÁ 5×; FODOROVÁ 5×; KOZMÉR 5×; FEKETEOVÁ 5×; KLEINEROVÁ 5×; VÍGH 5×; BARTALOŠ 5×; EGRI 5×; VAJDA 5×; IBOLYOVÁ 5×; FORRÓOVÁ 4×; TAKÁCS 4×; ŠERÍKOVÁ 4×; VÁGOVIČ 4×; VÍGHOVÁ 4×; SZABÓOVÁ 4×; KISELA 4×; MARAFKO 4×; OROS 4×; KAPRINAY 4×; FEKETE 4×; POÓROVÁ 4×; LUKOVICS 4×; LOSONSKÝ 4×; LOŠONSKÁ 4×; LUKOVIČOVÁ 4×; VÁGOVICS 4×; VÁGOVIČOVÁ 4×; TUMMA 4×; FRANCISCIOVÁ 4×; MIHALOVIČOVÁ 4×; RENCES 4×; MÚCSKOVÁ 4×; SZALONNÁSOVÁ 4×; OPÁL 4×; LOSONSZKÝ 4×; JAMBRISKA 4×; SZABÓ 4×; PAPPOVÁ 4×; KOZMÉROVÁ 4×; MÁZSÁR 4×; RIGÓ 4×; JAVOROVÁ 3×; MÁŽÁR 3×; IVANCSÍK 3×; LANCZ 3×; MARAFKÓOVÁ 3×; RÉMAIOVÁ 3×; KOVÁČ 3×; KAPRINAYOVÁ 3×; ŠOLTESOVÁ 3×; BALLÁNOVÁ 3×; KRÁLIK 3×; KALOCSAI 3×; ŽÁK 3×; TOKOVICS 3×; SKALNICKÝ 3×; KYSELÝ 3×; VYSKOČILOVÁ 3×; PATÓCS 3×; RENCEŠOVÁ 3×; SZAKÁL 3×; CSADY 3×; KOLLÁRIK 3×, ...
V obci DOBRÁ VODA (okr. TRNAVA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: BENEDIKOVIČOVÁ 45×; BENEDIKOVIČ 44×; LUKAČOVIČ 39×; LUKAČOVIČOVÁ 39×; DANKO 31×; DANKOVÁ 25×; NOVÁK 21×; NOVÁKOVÁ 20×; PAVLOVIČOVÁ 16×; PAVLOVIČ 15×; AŽALTOVIČOVÁ 14×; RUŽIČKOVÁ 10×; PRIPKO 10×; AŽALTOVIČ 10×; PRIPKOVÁ 9×; GAJDOŠÍK 9×; KOLLÁROVÁ 9×; KOLLÁR 9×; RUŽIČKA 8×; OČENÁŠKOVÁ 8×; VICIANOVÁ 8×; CHMELA 7×; VICIAN 7×; KOVÁČOVÁ 7×; CHMELOVÁ 7×; KRÁLIKOVÁ 7×; BLANÁRIKOVÁ 7×; GÁLOVIČ 7×; MURCINOVÁ 6×; DÚBRAVA 6×; MICHALIČKOVÁ 6×; GAJDOŠÍKOVÁ 6×; PROCHÁZKOVÁ 6×; ONDRUŠKA 6×; PRÍTRSKÁ 6×; PÚDELA 5×; MICHALIČKA 5×; TURANSKÁ 5×; PÚDELOVÁ 5×; KOVÁČ 5×; LACKOVÁ 5×; KNAZOVIČ 5×; BLANÁRIK 5×; OČENÁŠEK 5×; DÚBRAVOVÁ 5×; ČIUTTI 5×; ONDREJKOVÁ 4×; MIKULA 4×; KOHUTOVIČOVÁ 4×; BREZOVÁ 4×; KNAZOVIČOVÁ 4×; REŽNÁKOVÁ 4×; KRÁLIK 4×; BENUŠČÁK 4×; PROCHÁZKA 4×; ČIUTTIOVÁ 4×; FUJALOVÁ 4×; UŠÁK 4×; LACKO 4×; CIUTTI 4×; KYSELICA 4×; CHNAPKO 4×; ŠTEFANIČKOVÁ 4×; GREGORIČKA 4×; PRÍTRSKÝ 4×; MICHALČÍK 3×; KYSELICOVÁ 3×; MACHO 3×; MIKULOVÁ 3×; KLČO 3×; KADLEČÍK 3×; KADLEČÍKOVÁ 3×; KRIVÁNEKOVÁ 3×; MIKLÁŠOVÁ 3×; LADVENICA 3×; HOLLEŠOVÁ 3×; VACULÍK 3×; CISÁROVÁ 3×; VACULÍKOVÁ 3×; HOLKOVIČOVÁ 3×; ORJABINCOVÁ 3×; DIEDERICHOVÁ 3×; GÁLOVIČOVÁ 3×; GAŽOVÁ 3×; KRIŠTOFÍKOVÁ 3×; VYSKOČ 3×; KRIŠTOFÍK 3×; GREGORIČKOVÁ 3×; FUJALA 3×; REŽNÁK 3×; BENUŠČÁKOVÁ 3×; ORJABINEC 3×; MÁČALKOVÁ 3×; RIŠKOVÁ 3×; ŠTEFANIČKA 3×; DAMIN 3×; BANGO 3×; MACHOVÁ 3×; POSPÍŠILOVÁ 3×; HULMANOVÁ 3×; TURANSKÝ 3×; SVÍBA 3×; STARÁČEK 3×; ANTAL 3×; KRÍŽIK 3×; BILKOVÁ 3×; ONDRUŠKOVÁ 3×; SCHILDOVÁ 3×; BEDNÁRIKOVÁ 3×; KŇAZOVIČ 2×; JAMRICHOVÁ 2×; PALKECHOVÁ 2×; SZÁK 2×; DAMINOVÁ 2×; VYSKOČOVÁ 2×; KRAJČÍRIKOVÁ 2×; UŠÁKOVÁ 2×; KOČITÝ 2×; BANGOVÁ 2×; MURCINA 2×; CHNAPKOVÁ 2×; HOLLEŠ 2×; HRAŠNOVÁ 2×; GOLHA 2×; BEDNÁRIK 2×; SZÁKOVÁ 2×; BILKA 2×; HOLEŠ 2×, ...
V obci STARÁ VODA (okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: MAJKUTH 15×; MAJKUTHOVÁ 15×; SLIVENSKÝ 9×; ŠOMŠÁK 8×; HANDLOVIČ 7×; ŠOMŠÁKOVÁ 6×; MARKULIK 6×; SLANINOVÁ 6×; KALINSKÁ 5×; HRADICKÝ 5×; VOJTKOVSKÝ 5×; HRADICKÁ 5×; VOJTKOVSKÁ 5×; SLIVENSKÁ 5×; PODOLINSKÁ 4×; RICHNAVSKÁ 4×; RICHNAVSKÝ 4×; KALINSKÝ 4×; MARKULIKOVÁ 4×; OGURČÁK 4×; SLANINA 4×; HANDLOVIČOVÁ 4×; HUDÁK 4×; JARÁBEKOVÁ 4×; HAZEROVÁ 4×; BELIČÁKOVÁ 3×; KOVALČÍK 3×; FABINYOVÁ 3×; KUŠNIER 3×; JARÁBEK 3×; ČECH 3×; GELETKOVÁ 3×; KLINČÁKOVÁ 3×; HÁZER 3×; KOLLÁR 3×; VOJTILA 3×; PODOLINSKÝ 2×; MURCKOVÁ 2×; KUŠNIEROVÁ 2×; KUNZO 2×; KUNZOVÁ 2×; HUDÁKOVÁ 2×; HUPKA 2×; ŠAHINOVÁ 2×; KUBÍKOVÁ 2×; LANGER 2×; BOBÁK 2×; KRAJČI 2×; HOZA 2×; JARABEKOVÁ 2×; KRIŠTOF 2×; KAČÍR 2×; HOZOVÁ 2×; OGURČÁKOVÁ 2×; WOJTILLA 2×; GAJDOŠOVÁ 2×; KOVÁČIK 2×; JAŠMINSKÁ 2×; GAJDOŠ 2×; JAŠMINSKÝ 2×; MARKULÍKOVÁ 2×; KOVALČÍKOVÁ 2×; LEITNEROVÁ 1×; MIKULOVÁ 1×; VOZÁROVÁ 1×; URBANČIKOVÁ 1×; FABIAN 1×; HUDAKOVÁ 1×; KOLÁROVÁ 1×; JONÁŠ 1×; KUBÍK 1×; ŠAHIN 1×; BREZOVSKÁ 1×; ŠMELKOVÁ 1×; BEREŠOVÁ 1×; BELIČÁK 1×; HAMRÁK 1×; KRIŠTOFOVÁ 1×; MIKULA 1×; ŠMELKO 1×; GARAJOVÁ 1×; MEZENSKÝ 1×; VOJTILLA 1×; PURCOVÁ 1×; KOVAČIKOVÁ 1×; LANGEROVÁ 1×; MEZENSKÁ 1×; ČECHOVÁ 1×; ĎURÁK 1×; HUSENITCA 1×; KRAJČIOVÁ 1×; VRÁNOVÁ 1×; KAROŠIOVÁ 1×; FABIANOVÁ 1×; VOJTILLOVÁ 1×; HUPKOVÁ 1×; KOVÁČIKOVÁ 1×; BOBÁKOVÁ 1×; VIOLOVÁ 1×; KLUSOVÁ 1×; LEITNER 1×; VOJTILKOVÁ 1×; FABÍNY 1×; KLINČÁK 1×; VOZÁR 1×; URBANČÍK 1×; JARABKOVÁ 1×; STOPKOVÁ 1×; HAMRÁKOVÁ 1×; KOLLÁROVÁ 1×; MARKULÍK 1×; KAVEČANKA 1×; HUSENICOVÁ 1×; HAZER 1×; KAČÍROVÁ 1×; MALEC 1×; MALECOVÁ 1×; MAJKUTOVÁ 1×; VOJTILOVÁ 1×; VANACKÁ 1×; HÁZEROVÁ 1×; KAPIČÁK 1×; VANACKÝ

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum BIELA VODA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KEŽMAROK
Urbanonymum SLANÁ VODA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ORAVSKÁ POLHORA
Urbanonymum TEPLÁ VODA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JELŠAVA
Urbanonymum ZELENÁ VODA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM

Zvukové nahrávky niektorých slov

a sucháre, pitnú vodu et biscuit, eau douce
a vojdú do vody et entrent dans l'eau
a zmizli pod vodou et disparurent sous les eaux
bez vody nás dorazí sans eau nous achèvera
môže žiť pod vodou peut vivre sous l'eau
voda, ktorá tečie inde l'eau qui coule ailleurs
vody a ceremoniál, ktorý l'eau et le cérémonial qui
z tej vody piť boire de cette eau
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu