Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

voľný príd.

1. nie spútaný, ničím neupevnený, pohyblivý, splývajúci; nie napätý, uvoľnený, povolený: v. koniec lana, v. účes; v-é struny, v-é skrutky; fyz. v-á poloha rovnovážna, pri kt. ťažisko ostáva v rovnakej výške

2. (o odeve ap.) málo priliehajúci, nie upätý, op. tesný: v-é šaty, topánky; nohavice v-é v páse

3. ničím nezaplnený, nikým nezaujatý; ničím neohraničený: v-á plocha, v-é miesto, v-á linka; v-é priestranstvo; v-é more otvorené, šíre

4. nezaplnený povinnosťami; zbavený povinností: v. čas, v. deň; večer som v.

5. zbavený prekážok, nie obmedzený; nie viazaný na isté podmienky; prípustný, možný: v-á cesta, v. priechod, výhľad; v. predaj; ekon.: v. trh, v-á súťaž; lingv. v. prízvuk pohyblivý (rozlišujúci slová podľa význ.); fyz. v. pád pohyb telesa vplyvom zemskej tiaže; šport.: v-á zostava, v. spôsob (v plávaní); v. (ne)priamy kop

6. nepridŕžajúci sa prísne predlohy: v-é podanie, spracovanie, v. preklad

7. bezplatný: v. vstup, lístok

8. spoločensky nenútený: v-á zábava, v. tón, v-é spôsoby; v-é mravy uvoľnené, neviazané

9. slobodný (význ. 4), nezávislý: v. ľud; môžete odísť, ste v.

10. pomalý (význ. 1), mierny: v-é tempo

v. ako vták celkom; mať v-é pole, v-é ruky možnosť samostatne konať; žiť, byť na v-ej nohe mať slobodné povolanie;

voľne prísl.: v. visieť, splývať; v. pobehovať, v. sa pasúci dobytok; v. citovať, prekladať; v. sa správať; v. žiť, dýchať;

voľnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
voľný; voľne prísl.; voľnosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezplatný za ktorý sa neplatí • neplatenýnehonorovaný: bezplatná, neplatená, nehonorovaná funkciavoľnýkniž. grátis: voľný lístok na koncert, grátis pohosteniedobrovoľný (založený na dobrovoľnosti): dobrovoľné darcovstvo krvi


mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviskahladkýnehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolaniavoľnýslobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechodsústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úlohpokojnýtichýneskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastiečistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem

p. aj stály


neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútanýneskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábavabezuzdnýnemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosťvoľnýľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky životrozpustenýzastaráv. rozpustilýexpr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnevbujnýbujarýrozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňaniesamopašnýpochabýroztopašnýzastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastianecudnýfrivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žartyneobmedzenýzastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom


nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatnýautonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanieslobodnývoľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trhabsolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličinazvrchovanýsuverénnyvýsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územiesebestačnýkniž. samobytnýzastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgánemancipovanýkniž. zried. al. publ. independentnýneskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládežosamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republikanestraníckyhovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)


otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľnýnehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovanianeobmedzenýslobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístupnekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá verandaširokýďalekýšíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre moreprístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodináchexpr.: rozdrapenýrozďavenýkniž. rozjatrenýnár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný


pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

voľný príd.

1. voľne pohyblivý, nie upevnený, nie spútaný; nie viazaný: v. koniec povrazu, lana; koľajnice pripevnené na voľných podvaloch (Zúb.); v. účes s. vlasmi voľne splývajúcimi; mať v-é ruky, pren. mať možnosť slobodne rozhodovať; stroj. v. čap voľne uložený; fyz. v-á poloha rovnovážna poloha, pri ktorej ťažisko ostáva stále v rovnakej výške; chem. v. kysličník uhličitý, v-á kyselina ktorý(-á) nie je chemicky viazaný(-á); lingv. v. prízvuk ktorý nie je viazaný na určité miesto v slove; gram. v datív vyskytujúc sa aj pri slovesách, ktoré nemajú pevnú väzbu s datívom;

2. nie napätý, nie strnulý; povolený, uvoľnený. v-é struny, v-é plachty (na plachetnici); Rybárska sieť nesmie byť príliš voľná. (Štítn.); šport. v. beh beh s uvoľneným svalstvom;

3. (obyč. o odeve al. častiach odevu) málo priliehajúci, málo obopínajúci, nie tesný, nie upätý: v. kabát, v-é šaty, v-é rukávy; v-é topánky; v. opasok; v-é obruče;

4. ničím neomedzený, neohraničený, šíry: v-é priestranstvá, v-á pláň; v-á príroda; v-é more (Zúb.); v-é polia (Jégé); v-é diaľavy (Al.); Mesiac vyplával na voľné nebo. (Jaš.)

5. ničím nezaplnený, nezaujatý; neobsadený. v-á plocha, v. priestor; v-é miesto, v-á stolička, v. stôl (v kaviarni); v-á izba, v-á posteľ (v hoteli); v-é pole (napr. na šachovnici); telef. v-á linka neobsadená hovorom

mať v-é pole mať vhodné podmienky pre niečo, mať možnosť slobodne konať, nebyť ničím hatený;

6. (o čase) nezaplnený povinnosťami, prázdny; (o človeku) zbavený (pracovných) povinností: v. čas, v-á chvíľka; v-á (vyučovacia) hodina; v. deň; v-é štvrtky (Žáry); dnes (odpoludnia, večer) som voľný;

7. zbavený prekážok, ničím neobmedzený, nehatený, nerušený. v-á cesta, v. priechod; v. chod, v. priebeh niečoho; v. rozhľad, výhľad; v. predaj bez prídelových lístkov; ekon. v. obchod, v-á konkurencia, v-á súťaž (v predmonopolistickom štádiu kapitalizmu); fyz. v. pád pohyb, ktorý vykonáva teleso (po vypustení z pokojovej polohy) vplyvom zemskej príťažlivosti; poet. v. verš ktorý nemožno deliť na pravidelné stopy; šport. v. kop (hod) druh trestného kopu (hodu), pri ktorom hráč nie je hatený súperom;

8. konaný, uskutočňovaný podľa vlastnej vôle, podľa vlastného uváženia; ľubovoľný. v. výber, v-é návrhy; v-á zostava; šport.: v. spôsob plavecká disciplína, v ktorej možno voliť ľubovoľný štýl (obyč. crawl); v. štýl (v gréckorímskom zápase) pri ktorom možno použiť akýkoľvek hmat; v-á jazda (v krasokorčuľovaní) zostavená z ľubovoľne usporiadaných (povolených) figúr a prvkov;

9. nepridŕžajúci sa otrocky predlohy, odchyľujúci sa od predlohy; nie presný; nie doslovný: v-é spracovanie, v-é podanie, v-é vyprávanie; v. preklad;

10. poskytovaný zadarmo, bezplatný: v. vstup, v-á vstupenka, v. (cestovný) lístok;

11. spoločensky nenútený, neviazaný. v-á zábava, v-é spôsoby v-á láska, v-é mravy; Voľný tón, ktorý zaviedla, pripúšťal i dvojzmyselné žarty. (Vaj.)

12. nepodliehajúci cudzej vôli, nezávislý, samostatný, slobodný (politicky, hospodársky ap.): voľný ľud tejto krajiny (Fr. Kráľ) voľné deti prírody (Botto); Bol slobodný, voľný ako vták. (Min.)

13. hovor. pomalý, mierny, pozvoľný: v-é tempo; Pokročil nenáhlivým, voľným krokom ku dverám. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

voľný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) voľný; (bez) voľného; (k) voľnému; (vidím) voľného; (o) voľnom; (s) voľným;

(dvaja) voľní; (bez) voľných; (k) voľným; (vidím) voľných; (o) voľných; (s) voľnými;


(jeden) voľnejší; (bez) voľnejšieho; (k) voľnejšiemu; (vidím) voľnejšieho; (o) voľnejšom; (s) voľnejším;

(dvaja) voľnejší; (bez) voľnejších; (k) voľnejším; (vidím) voľnejších; (o) voľnejších; (s) voľnejšími;


(jeden) najvoľnejší; (bez) najvoľnejšieho; (k) najvoľnejšiemu; (vidím) najvoľnejšieho; (o) najvoľnejšom; (s) najvoľnejším;

(dvaja) najvoľnejší; (bez) najvoľnejších; (k) najvoľnejším; (vidím) najvoľnejších; (o) najvoľnejších; (s) najvoľnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) voľný; (bez) voľného; (k) voľnému; (vidím) voľný; (o) voľnom; (s) voľným;

(dva) voľné; (bez) voľných; (k) voľným; (vidím) voľné; (o) voľných; (s) voľnými;


(jeden) voľnejší; (bez) voľnejšieho; (k) voľnejšiemu; (vidím) voľnejší; (o) voľnejšom; (s) voľnejším;

(dva) voľnejšie; (bez) voľnejších; (k) voľnejším; (vidím) voľnejšie; (o) voľnejších; (s) voľnejšími;


(jeden) najvoľnejší; (bez) najvoľnejšieho; (k) najvoľnejšiemu; (vidím) najvoľnejší; (o) najvoľnejšom; (s) najvoľnejším;

(dva) najvoľnejšie; (bez) najvoľnejších; (k) najvoľnejším; (vidím) najvoľnejšie; (o) najvoľnejších; (s) najvoľnejšími;


ženský rod

(jedna) voľná; (bez) voľnej; (k) voľnej; (vidím) voľnú; (o) voľnej; (s) voľnou;

(štyri) voľné; (bez) voľných; (k) voľným; (vidím) voľné; (o) voľných; (s) voľnými;


(jedna) voľnejšia; (bez) voľnejšej; (k) voľnejšej; (vidím) voľnejšiu; (o) voľnejšej; (s) voľnejšou;

(dve) voľnejšie; (bez) voľnejších; (k) voľnejším; (vidím) voľnejšie; (o) voľnejších; (s) voľnejšími;


(jedna) najvoľnejšia; (bez) najvoľnejšej; (k) najvoľnejšej; (vidím) najvoľnejšiu; (o) najvoľnejšej; (s) najvoľnejšou;

(štyri) najvoľnejšie; (bez) najvoľnejších; (k) najvoľnejším; (vidím) najvoľnejšie; (o) najvoľnejších; (s) najvoľnejšími;


stredný rod

(jedno) voľné; (bez) voľného; (k) voľnému; (vidím) voľné; (o) voľnom; (s) voľným;

(štyri) voľné; (bez) voľných; (k) voľným; (vidím) voľné; (o) voľných; (s) voľnými;


(jedno) voľnejšie; (bez) voľnejšieho; (k) voľnejšiemu; (vidím) voľnejšie; (o) voľnejšom; (s) voľnejším;

(tri) voľnejšie; (bez) voľnejších; (k) voľnejším; (vidím) voľnejšie; (o) voľnejších; (s) voľnejšími;


(jedno) najvoľnejšie; (bez) najvoľnejšieho; (k) najvoľnejšiemu; (vidím) najvoľnejšie; (o) najvoľnejšom; (s) najvoľnejším;

(tri) najvoľnejšie; (bez) najvoľnejších; (k) najvoľnejším; (vidím) najvoľnejšie; (o) najvoľnejších; (s) najvoľnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor