voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne
voči predl. s D
proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku
2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší
3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny
4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu
5. p. naproti 2, 3
vo p. v voči p. proti 2
voči
1. predl. s 3. p. vyjadruje pomer, vzťah, zreteľ k osobe al. veci; k: mať, prejavovať úctu, priateľstvo v. niekomu; byť prísny, nespravodlivý v. niekomu; mať, prejavovať, cítiť odpor v. niekomu al. niečomu; prejavovať, prejaviť dôveru (nedôveru) v. vláde; Hanbil sa za svoj povýšenecký postoj voči ženám. (Zúb.) Je ohľaduplný voči ostatným. (Tat.) Nenávisť voči Kalnickému zaplavila mu dušu. (Urb.)
2. zastar. predl. s 3. p. i prísl. proti; oproti, naproti: Postavil sa voči Čakľošovi so slovami... (Záb.) Pri stole si sedeli mladí ľudia voči. (Záb.)
voči, vočite prísl zjavne, otvorene: gestly co potreby sstrafat, nedege si se to potagomne, ale wočy (KoB 1666); gesli z prepusstenim aneb z dopusstenim boskim stworeni tak trapi neswoge, co bude činiti w pekle, kde guss nad nimi wočite panuge (MK 18. st)