vnuk -a mn. -ci/-ovia m. synov al. dcérin syn;
vnúčik -a mn. -ovia m. zdrob. hypok.
vnuk -ka pl. N vnuci G -kov m.
vnúča dieťa vo vzťahu k starým rodičom • vnuk (chlapec v takomto vzťahu) • vnučka (dievča v takomto vzťahu)
vnuk p. vnúča
vnuk, -a, mn. č. -ci/-ovia m. syn syna al. dcéry] vnúčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia m. zdrob. hypok.
vnuk m syn syna alebo dcéry: Polak Dorotie, czere swey a wnukowy swemv Martynowy, tich 50 zlatich odbil (ŽK 1453); prystupyly pred nas Sstefan, Michale Czygane wnuk, zalugicze na sweho stareho otce Michale Cygane (P. ĽUPČA 1582); zlatych sto poruczym syrotam, ktere su od dczery mey Ozany a wnukowy Mikulassowy od Kaczeny, dczery mey (ŽILINA 1590); prjbužnj w dolu stupugjcych poradku su wnuk a wnučka (KoB 1666); ditkam pak a wnukom mim, od neboheho syna meho (ŽILINA 1674); pri hodiňe smrti swég zawolal k sebe Tobiássa, syna swého y sedem mladych synúw geho, wnukuw swych (KB 1757); zahradu na Slukoweg brane wnukum zanechawam (PUKANEC 1787); -ov [vn-, vň-] príd privl: pronurus: wnúkowa manželka (NP 17. st); y wnukou y dceryn pribitok gest geho (Janov) (DRAŽKOVCE 1730); pronurus: wňukowá manžélka (KS 1763) F. w pryslowi sa pripomina, že snadne nábytki welmi tassko prychazagu na wnukowe ditki (GV 1755) ľahko získaný majetok neprináša úžitok potomkom; vnúčok [-ek] dem: poruczam tento statek Ssebessczyankowy a Barborce, wnuczkom swym (ŽILINA 16. st); bude w tych poruczenich statkuw mogih wnuczek mug Jannos tretu czastku mety (PREŠOV 1696); statek mug pohnuti meg manželce a po geg smrty dcere, wnučkom a wnucke poručam (T. PETER 1717); predstupiwsse pred slawny magistrat od Ioannese sina pozustaly wnuček (KRUPINA 1741)