vnučka -y -čiek ž. synova al. dcérina dcéra
vnučka -ky -čiek ž.
vnúča dieťa vo vzťahu k starým rodičom • vnuk (chlapec v takomto vzťahu) • vnučka (dievča v takomto vzťahu)
vnučka p. vnúča
vnučka, -y, -čiek ž. dcéra syna al. dcéry
vnučka, vnuka ž dcéra syna alebo dcéry: kazdu zenu erbuge dwu wozu kolesa na gegi wnuku, czoz po zienie przyslucha (ŽK 1473); osadilo se prawo strany Rozyny, wnuky (RUŽOMBEROK 1571); Barborze, wnucze mogieg, ktera pozustala od nebossticzky Kateriny, dczery meg, na sukny poruczam f 4 (ŽILINA 1594); z doloženjch acqvisitii wnučka Suzanna sto zlatjch nemeczkjch wezme (MARTIN 1623); prjbužnj w dolu stupugjcych poradku su wnuk a wnučka (KoB 1666); ya, Anna, magice potrebu a starost skrze meg wnuky, opet wzala sem na tenže wynohrad fl 10 (ČACHTICE 1687); zem w Kratkom potoku mogim hore napsanim wnučkam, Marissinim ditkam, poručam (PUKANEC 1736); žiwot Marigi, wnučky Abraháma pustewnyka (VP 1764); tento byl radcze knyžety, aby Eudoxiu pogal sobe za manželku, promota wnuku (PeP 1771); -in príd privl: progener: wnúčkin manžel (NP 17. st)