Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma un

vnútorný príd.

1. kt. je vnútri, znútra niečoho, kt. sa vzťahuje na vnútro, vnútrajšok, op. vonkajší: v. priestor, v-á štvrť mesta; v-é uhly (trojuholníka); anat. v-é orgány; lek. v-é lekárstvo interné; tech. v-é ozubenie kolesa; v-á pamäť počítača

2. týkajúci sa istého (št.) celku, obmedzený na istú oblasť, územie ap.: v-á politika, v. trh, obchod, op. zahraničný; v-é linky vnútroštátne, vnútropodnikové ap.; v-é veci štátu, organizácie interné; v-é pomery domáce

3. týkajúci sa jadra, podstaty niečoho: v-á spätosť javov, v. obsah prejavu

4. týkajúci sa ľudského vnútra, duševný: v. svet, život, v. nepokoj; v. oheň zápal, nadšenie;

vnútorne prísl.: v. dobre riešený; v. sa dopĺňať; v. blízky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vnútorný; vnútorne prísl.

domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný


duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavypsychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnostimentálnyrozumovýintelektuálnyintelektuálskymyšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnostivnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človekaduchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin


skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytýschovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schovanéskrývanýutajovanýtajenýzastieranýpotláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavyexpr. tutlanýpoet. stajený (Horov, Rázus)tajnýutajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láskazastretýzahalenýmaskovanýzamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryttichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protestneviditeľnýneznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miestanepozorovanýodb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákazapostranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmyselnepriamyvnútornýodb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texteexpr. zakuklený: zakuklený nepriateľnenápadnýexpr.: zastrčenýzapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kútzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý


vnútorný 1. ktorý je, vyskytuje sa vnútri niečoho, ktorý sa vzťahuje na vnútro, na vnútrajšok (op. vonkajší) • interný (op. externý): vnútorné, interné chorobyhovor. dnukajší: dnukajšie vrecko kabátakniž. bytostný: mať bytostný záujem o niečoodb. inherentný (obsiahnutý v niečom): inherentná vlastnosťodb. endogénny (vznikajúci vnútri organizmu; op. exogénny): endogénny výtruskniž. imanentný (jestvujúci v samej podstate niečoho): imanentná príčina

2. ktorý sa týka istého (štátneho) celku (op. zahraničný): vnútorná politika štátuinterný: interné problémy mestadomáci: vnútorné, domáce pomeryvnútroštátny (ktorý je vnútri štátu): vnútroštátne letecké linky

3. p. duševný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vnútorný príd.

1. ktorý je, existuje, vyskytuje sa vo vnútri niečoho; vzťahujúci sa na vnútrajšok, týkajúci sa vnútrajška niečoho (op. vonkajší): v-á strana, v. priestor, v-á časť; v-á stena, v. múr, v-é hradby (mesta), v-é vrecko (kabáta), v-é zariadenie, v-á výzdoba; v-é práce, v-é opravy, v-á prestavba (domu); v-é (elektrické) vedenie; v-é osvetlenie; v. tlak, v-é trenie, v-é napätie, v. odpor; v-é vzťahy, v-é príčiny, v-é zmeny, v-é usporiadanie v-é vlastnosti, v-é znaky, v-é zákonitosti, v-é súvislosti, v-é protirečenia, v-é rozpory; anat. v-é orgány uložené v tele; v-é ucho časť ucha ukryté v lebečnej dutine; lek.: v-é choroby, v-é zranenie choroby, zranenie vnútorných orgánov; v-é krvácanie krvácanie vo vnútri organizmu; v-á sekrécia vylučovanie látok zo žliaz priamo do krvi; mat. v. uhol mnohouholníka uhol medzi dvoma susednými stranami mnohouholníka; poet. v. rým uprostred verša; krajč. v-é zapínanie kryté látkou;

2. týkajúci sa vlastného štátu, vnútroštátny (op. zahraničný); existujúci, vyskytujúci sa vnútri štátu; domácia: v-á politika, v. obchod., v. trh; v-á obrana, v-á bezpečnosť; v. nepriateľ; v-á stráž orgán zaručujúci vnútornú bezpečnosť štátu (na rozdiel od pohraničnej stráže);

3. týkajúci sa ľudského vnútra, vychádzajúci z ľudského vnútra, duševný. v. život, v. svet, v. hlas, v. zrak; v. plameň, v. oheň; v. boj, v-á sila; v-á potreba, v. popud; v-é šťastie, v-é uspokojenie, v-é rozochvenie, v-é pobúrenie, v-é rozčarovanie;

vnútorne prísl. vo vnútri, vnútri: budova v. pekne riešená; literárne dielo v. ucelené; v. rozorvaný človek; sú (nie sú) si v. blízki rozumejú (nerozumejú) si

Morfologický analyzátor

vnútorný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) vnútorný; (bez) vnútorného; (k) vnútornému; (vidím) vnútorného; (o) vnútornom; (s) vnútorným;

(dvaja) vnútorní; (bez) vnútorných; (k) vnútorným; (vidím) vnútorných; (o) vnútorných; (s) vnútornými;


(jeden) vnútornejší; (bez) vnútornejšieho; (k) vnútornejšiemu; (vidím) vnútornejšieho; (o) vnútornejšom; (s) vnútornejším;

(štyria) vnútornejší; (bez) vnútornejších; (k) vnútornejším; (vidím) vnútornejších; (o) vnútornejších; (s) vnútornejšími;


(jeden) najvnútornejší; (bez) najvnútornejšieho; (k) najvnútornejšiemu; (vidím) najvnútornejšieho; (o) najvnútornejšom; (s) najvnútornejším;

(traja) najvnútornejší; (bez) najvnútornejších; (k) najvnútornejším; (vidím) najvnútornejších; (o) najvnútornejších; (s) najvnútornejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) vnútorný; (bez) vnútorného; (k) vnútornému; (vidím) vnútorný; (o) vnútornom; (s) vnútorným;

(štyri) vnútorné; (bez) vnútorných; (k) vnútorným; (vidím) vnútorné; (o) vnútorných; (s) vnútornými;


(jeden) vnútornejší; (bez) vnútornejšieho; (k) vnútornejšiemu; (vidím) vnútornejší; (o) vnútornejšom; (s) vnútornejším;

(tri) vnútornejšie; (bez) vnútornejších; (k) vnútornejším; (vidím) vnútornejšie; (o) vnútornejších; (s) vnútornejšími;


(jeden) najvnútornejší; (bez) najvnútornejšieho; (k) najvnútornejšiemu; (vidím) najvnútornejší; (o) najvnútornejšom; (s) najvnútornejším;

(štyri) najvnútornejšie; (bez) najvnútornejších; (k) najvnútornejším; (vidím) najvnútornejšie; (o) najvnútornejších; (s) najvnútornejšími;


ženský rod

(jedna) vnútorná; (bez) vnútornej; (k) vnútornej; (vidím) vnútornú; (o) vnútornej; (s) vnútornou;

(dve) vnútorné; (bez) vnútorných; (k) vnútorným; (vidím) vnútorné; (o) vnútorných; (s) vnútornými;


(jedna) vnútornejšia; (bez) vnútornejšej; (k) vnútornejšej; (vidím) vnútornejšiu; (o) vnútornejšej; (s) vnútornejšou;

(dve) vnútornejšie; (bez) vnútornejších; (k) vnútornejším; (vidím) vnútornejšie; (o) vnútornejších; (s) vnútornejšími;


(jedna) najvnútornejšia; (bez) najvnútornejšej; (k) najvnútornejšej; (vidím) najvnútornejšiu; (o) najvnútornejšej; (s) najvnútornejšou;

(tri) najvnútornejšie; (bez) najvnútornejších; (k) najvnútornejším; (vidím) najvnútornejšie; (o) najvnútornejších; (s) najvnútornejšími;


stredný rod

(jedno) vnútorné; (bez) vnútorného; (k) vnútornému; (vidím) vnútorné; (o) vnútornom; (s) vnútorným;

(tri) vnútorné; (bez) vnútorných; (k) vnútorným; (vidím) vnútorné; (o) vnútorných; (s) vnútornými;


(jedno) vnútornejšie; (bez) vnútornejšieho; (k) vnútornejšiemu; (vidím) vnútornejšie; (o) vnútornejšom; (s) vnútornejším;

(dve) vnútornejšie; (bez) vnútornejších; (k) vnútornejším; (vidím) vnútornejšie; (o) vnútornejších; (s) vnútornejšími;


(jedno) najvnútornejšie; (bez) najvnútornejšieho; (k) najvnútornejšiemu; (vidím) najvnútornejšie; (o) najvnútornejšom; (s) najvnútornejším;

(dve) najvnútornejšie; (bez) najvnútornejších; (k) najvnútornejším; (vidím) najvnútornejšie; (o) najvnútornejších; (s) najvnútornejšími;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum VNÚTORNÝ ČERVENÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vnútorný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor