vnímavý príd.
1. pozorne vnímajúci; prístupný dojmom, citový: v. čitateľ, pozorovateľ; v-é srdce
2. ľahko prijímajúci, náchylný: v. na chlad, na podnety;
vnímavo prísl.;
vnímavosť -i ž.
bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy
porov. aj bystrý 1
2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy
porov. aj bystrý 2
vnímavo p. bystro 2, porov. aj vnímavý 1
1. pozorne vnímajúci, chápavý, bystrý. v. pozorovateľ, v. čitateľ; v. zrak, sluch, v-é oko, ucho; Živé oči prezrádzajú, že za svetielkujúcimi zornicami je vnímavý um. (Letz.)
2. prístupný dojmom; citlivý: Jeho mladú, vnímavú dušu dojala svojou milotou a krásou. (Jégé) Eva je vnímavejšia. Toto zakončenie ju hlboko dojalo. (Kuk.) Táto práca charakterizuje vnímavého ducha Hurbanovho. (Vlč.) Toľko obdivuhodných šepotov bolo možné začuť vnímavým srdcom. (Rys.);
vnímavo prísl. pozorne, chápavo, bystro: v. sledovať niečo, v. počúvať, v. pozorovať; v. reagovať na niečo;
vnímavosť, -ti ž.
1. schopnosť vnímať;
2. pozornosť, chápavosť, bystrosť: v. pozorovateľa;
3. prístupnosť dojmom; citlivosť