Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vnímavý príd.

1. pozorne vnímajúci; prístupný dojmom, citový: v. čitateľ, pozorovateľ; v-é srdce

2. ľahko prijímajúci, náchylný: v. na chlad, na podnety;

vnímavo prísl.;

vnímavosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vnímavý; vnímavo prísl.; vnímavosť ‑i ž.

bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5


citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chladkniž.: senzibilnýsenzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervyjemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmatčujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivýboľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavádráždivýprecitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždenýrozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožkapricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človekkniž.: senzitívnysenzibilný: senzitívny, senzibilný typexpr. čujnýcitný (op. bezcitný): čujné, citné srdcekniž. cituplnýcitový: cituplná, citová bytosťemocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemnýjemnocitnýtaktnýopatrnýohľaduplnýkniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístupzraniteľnýzried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťachúlostivýháklivýprecitlivenýkniž. útlocitnýpricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2


chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaciodb. receptívny: dieťa je veľmi receptívnebystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlavainteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princípučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človekzried. chápanlivý

2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúciuznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postojplný porozumeniazastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumeniasúcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce


prístupný 1. ku ktorému, do ktorého je dobrý, ľahký prístup (op. neprístupný) • dostupný (op. nedostupný, neprístupný): ťažko prístupné, dostupné miesto; prístupná, dostupná horská chataschodný (o ceste, chodníku)

2. do ktorého, na ktorý je možný al. ľahký prístup, vstup (op. neprístupný) • otvorený (op. zatvorený, uzavretý): objekt je prístupný verejnosti, otvorený pre verejnosťsprístupnený (ktorý sa stal prístupným): sprístupnená archeologická lokalita

3. ku ktorému sa možno (ľudsky) priblížiť; ktorý nechá na seba vplývať, pôsobiť; ktorý má pochopenie pre iných (o človeku; op. neprístupný, uzavretý) • dostupný: byť prístupný, dostupný citomotvorený: je otvorený akémukoľvek názoruvnímavý: prístupné, vnímavé srdcechápavýľudský: bola veľmi chápavá, ľudskákomunikatívny: komunikatívny typ človekaovplyvniteľný

4. ktorý možno ľahko získať, dosiahnuť • dostupnýdosiahnuteľný: prístupná, dostupná literatúra; prístupné, dostupné, dosiahnuteľné pramene

5. p. zrozumiteľný 6. p. prijateľný


vnímavý 1. ktorý pozorne vníma • chápavý (ktorý ľahko chápe; svedčiaci o tom): vnímavý, chápavý poslucháč, chápavé dieťa; vnímavé, chápavé očibystrý (ktorý rýchlo a dobre vníma): bystrý žiakprenikavý (ktorý pohotovo a rýchlo vníma): prenikavý umcitlivý (ktorý je schopný vnímať i jemné vonkajšie popudy): citlivý pozorovateľcitový (ktorý intenzívne prežíva psychický vzťah): citová ženakniž. receptívny (ktorý ľahko prijíma vonkajšie podnety): receptívny typ človekakniž.: senzibilnýsenzitívny (ktorý je schopný zmyslového vnímania): senzibilný, senzitívny umelecčujný

2. ktorý ľahko niečo prijíma • náchylnýnáklonný: vnímavý, náchylný na chlad; náklonný na choroby


zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny) • povoľnýmäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmevkniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudokblahosklonnýblahovoľnýžoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človekchápavýuznanlivýtolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postojtrpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matkacitlivývnímavýprístupnýdostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesorexpr. čujný: má čujné srdceprotektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vnímavý príd.

1. pozorne vnímajúci, chápavý, bystrý. v. pozorovateľ, v. čitateľ; v. zrak, sluch, v-é oko, ucho; Živé oči prezrádzajú, že za svetielkujúcimi zornicami je vnímavý um. (Letz.)

2. prístupný dojmom; citlivý: Jeho mladú, vnímavú dušu dojala svojou milotou a krásou. (Jégé) Eva je vnímavejšia. Toto zakončenie ju hlboko dojalo. (Kuk.) Táto práca charakterizuje vnímavého ducha Hurbanovho. (Vlč.) Toľko obdivuhodných šepotov bolo možné začuť vnímavým srdcom. (Rys.);

vnímavo prísl. pozorne, chápavo, bystro: v. sledovať niečo, v. počúvať, v. pozorovať; v. reagovať na niečo;

vnímavosť, -ti ž.

1. schopnosť vnímať;

2. pozornosť, chápavosť, bystrosť: v. pozorovateľa;

3. prístupnosť dojmom; citlivosť

Morfologický analyzátor

vnímavý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) vnímavý; (bez) vnímavého; (k) vnímavému; (vidím) vnímavého; (o) vnímavom; (s) vnímavým;

(štyria) vnímaví; (bez) vnímavých; (k) vnímavým; (vidím) vnímavých; (o) vnímavých; (s) vnímavými;


(jeden) vnímavejší; (bez) vnímavejšieho; (k) vnímavejšiemu; (vidím) vnímavejšieho; (o) vnímavejšom; (s) vnímavejším;

(dvaja) vnímavejší; (bez) vnímavejších; (k) vnímavejším; (vidím) vnímavejších; (o) vnímavejších; (s) vnímavejšími;


(jeden) najvnímavejší; (bez) najvnímavejšieho; (k) najvnímavejšiemu; (vidím) najvnímavejšieho; (o) najvnímavejšom; (s) najvnímavejším;

(traja) najvnímavejší; (bez) najvnímavejších; (k) najvnímavejším; (vidím) najvnímavejších; (o) najvnímavejších; (s) najvnímavejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) vnímavý; (bez) vnímavého; (k) vnímavému; (vidím) vnímavý; (o) vnímavom; (s) vnímavým;

(dva) vnímavé; (bez) vnímavých; (k) vnímavým; (vidím) vnímavé; (o) vnímavých; (s) vnímavými;


(jeden) vnímavejší; (bez) vnímavejšieho; (k) vnímavejšiemu; (vidím) vnímavejší; (o) vnímavejšom; (s) vnímavejším;

(štyri) vnímavejšie; (bez) vnímavejších; (k) vnímavejším; (vidím) vnímavejšie; (o) vnímavejších; (s) vnímavejšími;


(jeden) najvnímavejší; (bez) najvnímavejšieho; (k) najvnímavejšiemu; (vidím) najvnímavejší; (o) najvnímavejšom; (s) najvnímavejším;

(štyri) najvnímavejšie; (bez) najvnímavejších; (k) najvnímavejším; (vidím) najvnímavejšie; (o) najvnímavejších; (s) najvnímavejšími;


ženský rod

(jedna) vnímavá; (bez) vnímavej; (k) vnímavej; (vidím) vnímavú; (o) vnímavej; (s) vnímavou;

(dve) vnímavé; (bez) vnímavých; (k) vnímavým; (vidím) vnímavé; (o) vnímavých; (s) vnímavými;


(jedna) vnímavejšia; (bez) vnímavejšej; (k) vnímavejšej; (vidím) vnímavejšiu; (o) vnímavejšej; (s) vnímavejšou;

(štyri) vnímavejšie; (bez) vnímavejších; (k) vnímavejším; (vidím) vnímavejšie; (o) vnímavejších; (s) vnímavejšími;


(jedna) najvnímavejšia; (bez) najvnímavejšej; (k) najvnímavejšej; (vidím) najvnímavejšiu; (o) najvnímavejšej; (s) najvnímavejšou;

(dve) najvnímavejšie; (bez) najvnímavejších; (k) najvnímavejším; (vidím) najvnímavejšie; (o) najvnímavejších; (s) najvnímavejšími;


stredný rod

(jedno) vnímavé; (bez) vnímavého; (k) vnímavému; (vidím) vnímavé; (o) vnímavom; (s) vnímavým;

(tri) vnímavé; (bez) vnímavých; (k) vnímavým; (vidím) vnímavé; (o) vnímavých; (s) vnímavými;


(jedno) vnímavejšie; (bez) vnímavejšieho; (k) vnímavejšiemu; (vidím) vnímavejšie; (o) vnímavejšom; (s) vnímavejším;

(štyri) vnímavejšie; (bez) vnímavejších; (k) vnímavejším; (vidím) vnímavejšie; (o) vnímavejších; (s) vnímavejšími;


(jedno) najvnímavejšie; (bez) najvnímavejšieho; (k) najvnímavejšiemu; (vidím) najvnímavejšie; (o) najvnímavejšom; (s) najvnímavejším;

(štyri) najvnímavejšie; (bez) najvnímavejších; (k) najvnímavejším; (vidím) najvnímavejšie; (o) najvnímavejších; (s) najvnímavejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor