vnímať -a nedok. zmyslami postihovať, prijímať v podobe vnemov: v. krásu, v. predmety hmatom; chorý už nič nev-a; v-nie psychický proces utvárania vnemov
vnímať prijímať v podobe vnemov • chápať • pozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvierat • kniž.: postihovať • ponímať • odb.: apercipovať • percipovať: veci postihoval určitým spôsobom • cítiť • preciťovať • prežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia
vnímať, -a, -ajú nedok. (čo)
1. psych. prostredníctvom zmyslov nadobúdať vo vedomí vnemy ako odraz objektívnej skutočnosti: v. niečo zmyslami, zrakom, čuchom, hmatom;
2. postihovať, pozorovať, chápať; cítiť, preciťovať: Barica nevnímal stav prostredia, ani času. (Fr. Kráľ) Operu musíme vnímať nielen srdcom, ale aj mysľou. (Ráz.-Mart.) Vnímal som dokonalosť vypracovania priam pôžitkársky. (Zúb.)