vniesť vnesie vnesú dok.
1. nesením dopraviť dnu, op. vyniesť: v. nábytok do izby, v. raneného do budovy
2. pričiniť sa o uplatnenie, vznik niečoho; dodať; privodiť: v. do diela nové prvky; v. nesúlad, rozkol medzi ľudí; v. do veci jasno;
nedok. vnášať -a
vnášať p. vniesť
vniesť, vnesie, vnesú, vniesol, vnesený, rozk. vnes dok.
1. (čo, koho kam) nesením dopraviť do nejakého (uzavretého, ohraničeného) priestoru: v. niečo (niekoho) do domu, do izby Kým si pán obzeral izbu, vniesli jeho zvršky. (Jes-á) Nájdeš cestu, po ktorej by sme nebadane mohli vniesť oheň za múry mesta. (Hor.) Náraz vetra vniesol do baraka hustý chumáč snehu. (Min.) Sem-tam vniesol niečo do úst (Tomašč.) vložil. Domov ma temer mŕtvu museli len vniesť. (Ráz.-Mart.)
2. (čo do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) dodať, pridať, priniesť: v. nepokoj, rozkol., zmätok do niečoho, niekam; v. jasno do veci objasniť vec; (Autor) vniesol do svojej tvorby motívy z oblastí mimonáboženských. (Mráz) Netreba medzi ľudí vniesť nenávisť. (Tomašč.) Takýto krok by mohol vniesť nesvár medzi rozličné národnosti krajiny. (Vaj.) Títo pracovníci vniesli do obcí širší myšlienkový rozhľad. (Heč.)
3. trochu zastar. (čo do čoho) zapísať, vpísať: Popis voličov bol vnesený do okresných lajstrov. (Lask.) (Požiadavky) boli prijaté a vnesené do zápisnice. (Škult.) (Položky) sa vnesú do rubriky strát. (Kuk.);
nedok. vnášať, a-, -ajú