Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vlk -a mn. -ky/-ci A -ky/-ov m. psovitá šelma žijúca najmä v oblasti severských lesov, zool. Canis lupus: svorka v-ov;

pren. expr. mn. živ. iba -ci a) chamtivý, krutý človek b) morský v. skúsený námorník

● hladný ako v. veľmi; v. v ovčom rúchu pokrytecký dobrák; aby bol aj v. sýty, aj baran celý aby boli spokojné obidve strany; nebude zo → psa slanina ani z v-a baranina; my o vlku a v. za humnami, humny práve prichádza osoba, kt. sme spomínali; ešte v-a nezabili, už na jeho kožu pili netreba si zakladať na niečom neistom;

vlčica -e -číc ž.;

vlčí príd.: v-ie zuby; v. brloh;

pren. expr. v-ie zákony bezohľadné, kruté

● v-ia tma neschopnosť jasne vidieť (problémy);

vĺčok -čka mn. -y/-ovia A -y/-ov, vĺčik -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m.

1. zdrob. expr. k vlk

2. neživ. hračka (na rozkrútenie)

vlk ‑a mn. ‑ky/‑ci A ‑ky/‑ov I ‑kmi m.; vlčica ‑e ‑číc ž.; vlčí

vlk vlka pl. N vlci G vlkov I vlkmi m. (o človeku)

vlk G a A vlka pl. N vlky/vlci A vlky/vlkov I vlkmi m. (zviera)

vlk, -a, mn. č. -y m.

1. (mn. č. i vlci) psovitá šelma sivej farby: svorka v-ov; vytie hladných v-ov (Vaj.); zool. v. obyčajný (Canis lupus);

pren. expr. a) skúsený, ostrieľaný, odvážny človek: morský v. starý, skúsený lodný kapitán al. námorník; Prehliadač je starý vlk. Pozná, čo je voda, čo olej. (Hor.); b) chamtivý, neprajný, bezohľadný, ukrutný človek: Zožrali by jeden druhého (otec a syn). Vlci. (Jil.)

● hladný ako v. veľmi; My o vlku a vlk za humny práve prichádza osoba, o ktorej sme hovorili, ktorú sme spomínali; v. v ovčom rúchu falošný, neúprimný človek, pokrytec; Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina (porek.) zo zlého nevzíde nič dobré; zlý človek sa ťažko polepší. Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili (prísl.) je zbytočné zakladať si na niečom neistom, predčasne sa tešiť niečomu; (urobiť, vyriešiť niečo tak), aby bol aj baran celý aj v. sýty (úsl.) aby boli uspokojené obe stránky;

2. detská hračka v podobe tenkej figúrky s hrotom naspodku, ktorá sa udrží vo zvislej polohe pri prudkom otáčaní okolo vlastnej osi: Vrtel sa na opätku ako drevený vlk. (Vaj.)

3. záhr. slang. neplodný výhonok z adventívneho pupeňa;

4. text. slang. stroj na trhanie, čechranie al. rozvlákňovanie vlny;

vlčí, -ia, -ie príd.

1. pochádzajúci z vlka; patriaci vlkovi: v-ia kožušina, v-ie zuby; v-ie mláďa; v. brloh;

pren. expr. chamtivý, neprajný, bezohľadný, ukrutný. v-ie spôsoby, v-ie zákony (kapitalizmu)

● v-ia tma druh očnej choroby;

2. v názvoch (obyč. ľudových) rastlín: v. mak, v. bôb;

vĺčok, -čka, mn. č. -čky/-čkovia i vĺčik, -a, mn. č. -y/-ovia m. zdrob. expr.;

vlčisko, -a, -čísk str. i m. zvel.

vlčica p. vlk

---

vlčí p. vlk

---

vlčisko p. vlk

---

vlk m
1. psovitá šelma sivej farby zool v. obyčajný Canis lupus: o wlczych anebo o psych (ŽK 1473); lační vlci roztrhali stádo (RL 1571); Ondrega Mados kona zabyl wlk (PONIKY 1614); pred wlkem tež owce rozbehnu se lechce (BV 1652); (kôň) na zadnem stehne gest malo nečo od wlka pokusani (PUKANEC 1788); z mogeg kobilj vlk kopita vlacil (KC 1791);
x. pren (luteráni) dussy mnohich zawedenjm wiwraťiťi chcegj w russe owčjm wlcy hltawj (TP 1691) pokrytci; k tomu ge potrebna maudrost, aby wlnu oďeneho a baraňi kozu oblečeneho wlka od praweho pastýra sme rozeznali (PP 1734) pretvarujúceho sa zlého človeka; (muži) matky a ženi mordowali, swe wlastné deti a gé sobě warili, pekli a gako wlci hltali (SSt 1742) pahltne jedli; tak títo dva bezbožní činili jak vlk, aby bruchu svému poslúžili (ASL 1747) bezohľadne; gedenkazdy pastir duchowny powinnen gest stado Krystowo pred wlkamy braniti (MS 1758) pokušiteľmi; pekelni wlk túto (zablúdenú) owečku chtel pohltnuti (VP 1764) diabol; Yežyssi, sám mezi rukami osskliwych Židúw, gakožto beránek nagtichsségssy mezy zubami wlkuw zbesnych pozostal sy (BlR 18. st) medzi nepriateľmi
F. musime se wzdicki ozierati yako wlk, krome kdi se prenagmeme (TRENČÍN 1640) musíme byť ostražití; lakomý se štedrým nemohú se spravovat, vlka také ovce, tchora tež slepice nechtejí za krále znát (ASL 1652) o nerovnom vzťahu; wlkowj prasata, swini twa kudlata dost by nerada nechat (BV 1652) zveriť na psa slaninu a na vlka salaš; než jakokolwek bude, dobre bude, nebo pán Búh s nami a vlk s kozami (ASL 1672) pán Boh s nami a zlé preč; o nassem spusobe wam len kratce oznamim, bywame gako mezy wlky (TEPLIČKA 1676 E) nebezpečne; z wlka nebude toliko wlk ťažko meniť podstatu veci, nebude zo psa slanina ani z vlka baranina; chcess-li s wlky žíti, musyss s nimi wýti treba sa vedieť prispôsobiť prostrediu; wlkowy owce zweryti zveriť na psa slaninu a na vlka košiar; snadno vlk nachazí proti baranovi príčinu kto chce psa zbiť, palicu si nájde; co jednúc vlkovi do hrdla padlo, težko to vydrieť niečo je veľmi ťažké zachrániť; wlka spomjname a wlk tu my o vlku a vlk za humnami; poznať wlka po srsti, ptaka po péri každý má svoj prejav; nemůž byť y wlk syty y baran cely nemožno každého uspokojiť (SiN 1678); newerym, aby s tak welykeho wlka tychy baranek bol (P. BYSTRICA 1717) o zmene povahy človeka; neoddychugte sy, gako by ste byli wlky honili (RPM 1795) veľmi sa namáhali; clowek cloweku wlk a to gest prawda sprawedliwa (SF 18. st); neni bespečno holubici obcowati z gastrabem ani owci z wlkem se towarissiti (MK 18. st) o neprimeranom vzťahu; Achyles wsedl na kone sweho, gako vlk lačny mezy owce wrazil se mezi Trojanské (HI 18. st) prudko
2. med zaparenina; výrastok, polyp: intertrigo: wlk (NP 17. st); gest ten spiritus welmj spusobna wecz, ktera wsseliku puchljnu a wredy, raky, wlky a bolestj uljwa (OCh 17. st); herpes: drobné wypryssťenj mezy kročagama, wlk (KS 1763); prwnje (krtice) gsu od kopita až do kolena a ginače gmenugu se wlk neb žrawý wred (PL 1787); kóra (z bobrového dreva) na prach stlčena uzdrawuge wlka w zadku (Zel 18. st); kertice su troge, perwni od kolena az dolu do kopita, ti se sowu wlk a tak gich poznass (RG 18. st)
3. neplodný výhonok z adventívneho pupeňa: stolo: odnož, wlk (DQ 1629); stolo: wlk (VTL 1679); stolo: wlk dreweny, s pňa drewenného wyrostly prut neužitečny (KS 1763); -ov príd privl expr k 1: A. po dome lagjce, trysto paromow matyery wlkowa (P. ĽUPČA 1691) (v nadávke); -ový príd k 1: zostawa ode mne ssuba wlcži chrbtowa, ssuba cžerwena z wlkowich podbrusskow (H. MIČINÁ 1576)
L. bot euphorbia cyparissius: wlkowe mleko rastlina z rodu Euphorbia mliečnik; aristolochia clematitis: wlkowe gablko vlkovec obyčajný Aristolochia clematitis (LF 1791); vlčica ž samica vlka: lupa: wlčice (DQ 1629); wezmy wlčzy srdcze a gatra gestly že muž, pakly žena, techdy z wlčzyce, stluč to wsse na prach (KLe 1740); cita se w kronikach, že wlčice a geleni male ditatka mlekem swogim chowali (MS 1758); lupus femina: wlčica (KS 1763); Romulus a Remus, zawrženy od matky, od wlčice bily dogčeny (MC 18. st); vlčí príd pochádzajúci z vlka, vlčice, patriaci vlkovi, vlčici: zostawa tež ode mne ssuba wlcži (H. MIČINÁ 1576); ten dom wylamaly a wzaly w nem nycz gineho ness dwe zelezne rucznycze a geden wlczy kozuch (TRENČÍN 1584 E); od rukawicz z wlčych noch sstyricat penez (CA 1676); wlčga koža welka fl 1, d 50 (LIPTOV 1679); layno wlčy strewny dnu hogy (HL 17. st); nemuzu se znassati na husloch dwe struny, totissto struna z wlčeho strewa a struna z baraneho črewa (MS 1758); abi czuze wcželi skodit nemohli z medwedim a wlcžim sadlem letaky potirag (NV 18. st);
x. pren náb což tebu pohnulo, že sy mug owčžynec opustyl a k wlčžymu stadu se prypustyl (ŠV 1675) stal si sa nepriateľom cirkvi
L. med suffusio: wlčy bělmo očný zákal; lycanthropia: wlčy nemoc predstava duševne chorých, že sa premenia na divé zvieratá, lykantropia; phagedaena: rak, wlčy nemoc rakovina (KS 1763); proti wlčeg tmi (LR8 18. st) nevidomosti za šera, hemeralopii; welči zub gest prede wssemi zubi a napred stogi (RG 18. st) nadbytočný zub v chrupe zvierat pred tretím premolárom;
x. bot když kuon nenadala se roznemuže, polož mu pod yazik kús korene z kaprady, ginace wlčyho rebra (MT 17. st) papraď Dryopteris; sparganium: wlčy bobki ježohlav vzpriamený Sparganium erectum; lupinus: wlčy hrach vlčí bôb Lupinus albus (KS 1763); aristolochia longa: wlčj gablko (TT 1745) vlkovec obyčajný Aristolochia clematitis; mezereum: wlčy koreni lykovec jedovatý Daphne mezereum; aconitum pardaliaches: wlčy kučérka vranovec štvorlistý Paris quadrifolia (KS 1763); illa radix vel arbor, quam vocant vulgariter wlczy lyko (Kod 15. st) lykovec jedovatý Daphne mezereum; mak wlčy roste pry obyly (HL 17. st) mak divý Papaver rhoeas; lactuca marina: wlčy mléč (KS 1763) rastlina z rodu šalát Lactuca; tithymanum: wlčy mleko (GF 1717) rastlina z rodu mliečnik Euphorbia; aconitum lycoctonum: moweg wlčy (KG 1791) rastlina z rodu prilbica Aconitum; lysimachia: wlčy ocas (KS 1763) čerkáč obyčajný Lysimachia vulgare; baccae paridis; wlčj oko (TT 1745) vranie oko štvorlisté Paris quadrifolia; thymelaea: wlčj pepr menssj (KG 1791) vrabcovník obyčajný Thymelaea passerina; ervum: wlčy wyka vika plotná Vicia sepium (KS 1763); zelinku vlčj přetrhni a mléko na bradavice potři (TS 1771) rastlina z rodu mliečnik Euphorbia farm syriscus: wlcy kameň (KS 1763) pevné teliesko v tele živočícha, ktorému sa pripisovala liečivá al. magická moc; ravidus: wlčy bárwa (KS 1763) sivá
F. welke riby malé zžjragj, wlčj prawo (SiN 1678) silnejší vždy víťazí; edacitae: nenasýcená žádost gidla, wlčj strewo (WU 1750) nenásytný hlad; vzal si ženu z Moravy, mala vlčé bachory, napiekol jej pec chleba, všecko ona pojedla (PV 1759) bola stále hladná; lupus in fabula: wlčy rozpamatánj pod zahradu chodj my o vlku a vlk za humnami; sardonius risus: wlčy smjch kŕčovitý, násilný (KS 1763); hlad wlčý a žížeň pípcowú trpíme (BE 1794) veľký hlad; vĺčok [-ok, -ek] m dem vlčie mláďa: lupulus: wlček, maly wlk (KS 1763); lupus: wlček (GU 1793); wlček nohu, ne kterú bilo priwázané, obhrízal (BU 1795)
F. ex unque leonem: wlčka po srsti poznáss (PD 18. st) vtáka poznáš po perí a človeka po reči
P. atpn Wlcžko, k Wlczkowim (v Ružomberku 1576); vlčička ž dem: lupula: wlčička (KS 1763); vlčisko m aug veľký vlk: pren cigáň, šelma zlodejská, ukradne, kde čo máš, za masára sa vydává, vlčisko zubatý, kupuje ovci, barany, patami jich platí (PV 18. st)

---

volča p. vlk

Wlk_1 Wlk_2 Wlk_3

vlk
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	vlk
G	(bez)	vlka
D	(k)	vlkovi
A	(vidím)	vlka
L	(o)	vlkovi
L	(o)	vlku
I	(s)	vlkom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	vlci
G	(bez)	vlkov
D	(k)	vlkom
A	(vidím)	vlkov
L	(o)	vlkoch
I	(s)	vlkmi

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	vlky
G	(bez)	vlkov
D	(k)	vlkom
A	(vidím)	vlky
L	(o)	vlkoch
I	(s)	vlkmi

Priezvisko VLK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 485×, celkový počet lokalít: 97, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TRNAVA, okr. TRNAVA – 45×;
GBELY, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 40×;
BELÁ, okr. ŽILINA – 25×;
SELEC, okr. TRENČÍN – 23×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 22×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 14×;
TRENČIANSKA TURNÁ, okr. TRENČÍN – 13×;
BORSKÝ SVÄTÝ JUR, okr. SENICA – 12×;
UNÍN, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 12×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 11×;
...

vlk: ^{→speex →vorbis}

psy, vlky, líšky, kojoty ≈ chiens, loups, renards, coyotes
totiž ako vyhladnutý vlk ≈ comme un loup affamé
vlky, líšky, kojoty, dingovia ≈ loups, renards, coyotes, dingos

a ako vlk rozráža ≈ a jako vlk rozráží
A Bart zastrelil vlka ≈ A Bart zastřelil vlka
ešte neroztrhal vlk alebo ≈ ještě nezahubil vlk nebo
neroztrhal vlk alebo medveď ≈ nezahubil vlk nebo medvěd
Sivému vlkovi a Crookovo ≈ Šedému vlkovi a Crookovo
Vedeli sme, že Vlkovci ≈ Věděli, jsme, že Vlkové
vlka niesli Lokovi, Juhovi ≈ vlka nesli Locovi, Juhovi
Vlkov a jeleňov sa ≈ Vlků a jelenů se
...

a kým Vlk Larsen ≈ and, while Wolf Larsen
ale vlci nie sú ≈ but wolves are not
keď bol Vlk Larsen ≈ when Wolf Larsen was
kým Vlk Larsen, očividne ≈ till Wolf Larsen, evidently
medvede alebo vlky, alebo ≈ bears, or wolves, or
sú vlky a líšky ≈ are foxes and wolves
vlk už bol na ≈ wolf was already on
že Vlk Larsen sa ≈ that Wolf Larsen was
...