vlastnosť, -ti ž.
1. základná povahová črta človeka, prirodzená podstata človeka: osobné v-i; kladné, záporné (povahové) v-i; pekná, dobrá, zlá v.; Si príliš citlivý. To nie je chlapská vlastnosť. (Zúb.) To bola jeho hlavná vlastnosť, že s každým hovoril priamo a vždy vážne. (Taj.)
2. podstatný ráz niečoho, črta, ktorou sa nejaká vec odlišuje od inej veci;
filozof. pôsobenie daného predmetu na iné predmety al. na naše receptory: základná, podstatná v. veci, v-i hmoty; chem. v-i látok, v-i prvkov; gram. genitív v-i kvalitatívny;
3. zastar. vlastníctvo, majetok: Všetky majetky v Havranom sú tvojou vlastnosťou. (Vaj.) Keď si ich (pozemky) pán vezme, vezme si len svoju vlastnosť. (Kal.)