vlastnosť -i ž.
1. podst. znak veci, javu: základná v. (výrobku), chemické v-i prvkov
2. zákl. povahová črta: kladná v., (mať) dobré v-i, zbaviť sa zlých v-í;
vlastnostný príd.: v-é prídavné mená
vlastnosť, -ti ž.
1. základná povahová črta človeka, prirodzená podstata človeka: osobné v-i; kladné, záporné (povahové) v-i; pekná, dobrá, zlá v.; Si príliš citlivý. To nie je chlapská vlastnosť. (Zúb.) To bola jeho hlavná vlastnosť, že s každým hovoril priamo a vždy vážne. (Taj.)
2. podstatný ráz niečoho, črta, ktorou sa nejaká vec odlišuje od inej veci;
filozof. pôsobenie daného predmetu na iné predmety al. na naše receptory: základná, podstatná v. veci, v-i hmoty; chem. v-i látok, v-i prvkov; gram. genitív v-i kvalitatívny;
3. zastar. vlastníctvo, majetok: Všetky majetky v Havranom sú tvojou vlastnosťou. (Vaj.) Keď si ich (pozemky) pán vezme, vezme si len svoju vlastnosť. (Kal.)
(jedna) vlastnosť; (bez) vlastnosti; (k) vlastnosti; (vidím) vlastnosť; (hej) vlastnosť!; (o) vlastnosti; (s) vlastnosťou;
(tri) vlastnosti; (bez) vlastností; (k) vlastnostiam; (vidím) vlastnosti; (hej) vlastnosti!; (o) vlastnostiach; (s) vlastnosťami;