vlastniť nedok. pokladať niečo za svoje na zákl. práva, byť majiteľom niečoho: v. dom, pôdu
mať2 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný dom • disponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmi • požívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu
2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnček • uschovávať • prechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici
3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať
vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitál • zastar. vládnuť • kniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami
vlastniť, -í, -ia nedok. (čo, zried. i koho) mať niečo (ako majetok), byť majiteľom niečoho: v. pôdu, pozemky, hory; v. kapitál, výrobné prostriedky; v. otrokov; Žiadal si vlastniť len malý domec. (Ondr.) (Kapitalisti) vlastnili továrne, bane a huty. (Tomašč.)