Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vlastný príd.

1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón; mäso vo v-ej šťave; zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova

2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é; v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný

3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie; v. portrét, v. životopis; v. gól do bránky svojho mužstva

4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal; spôsoby jemu v-é; lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu

vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne; stáť na v-ých nohách byť nezávislý; pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť; robiť niečo na v-ú → päsť; učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách; gól do v-ej bránky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vlastný; vlastnou rukou, skr. v. r.

pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1


rodný 1. blízky rodom • vlastnýsvoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho synaexpr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dommaterinský: materinská reč, materinský jazykkrstný (o mene danom pri narodení, krste)


subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobnývlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názorindividuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpokladyzaujatýpredpojatýneobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritikajednostrannýnevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty


súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvoprivátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevuvlastný: je to jeho vlastný podnik

2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmyprivátny: riešiť privátne záležitostiintímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore


vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný bratpokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuznísvoj: svojho syna nepoznal

3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbuvlastnoručný: vlastnoručný výrobokautorský: autorský portrét

4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problémupravýnaozajstnýozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde indeimanentný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vlastný príd.

1. patriaci niekomu ako vlastníctvo, svoj: mať v. dom, v-ú záhradu, v-é auto; kúpiť niečo za v-é peniaze; Jeho želanie bolo mať vlastnú vinicu. (Zúb.) Maco opatroval kone ako svoje vlastné. (Taj.); hovor. mať v-ú strechu nad hlavou mať svoj dom (byt);

2. náležiaci niekomu al. niečomu, prislúchajúci k niekomu al. k niečomu, priamo súvisiaci s niekým al. s niečím, svoj: urobiť niečo v-ými rukami; krajina má v-ú vládu, v-é vojsko; mäso (zelenina) sa dusí vo v-ej šťave; riadiť sa v-ým rozumom, robiť niečo z v-ej vôle, z v-ej usilovnosti, z v-ého popudu; konať vo v-om záujme; dostal sa do toho (nie) v-ou vinou; Človek sa na vlastnej škode učí. (úsl.); ekon. v-é náklady v peniazoch vyjadrená hodnota výrobku (al. spoločenské náklady na výrobu výrobku) po odpočítaní časti pripadajúcej na vytvorenie čistého dôchodku; hovor. neveril v-ým očiam (ušiam) veľmi ho prekvapilo, čo videl (počul), veľmi sa zadivil; nepočuť tu (ani) v-ého slova je tu veľký hluk, krik; stojí na v-ých nohách, lieta na v-ých krídlach je samostatný; hovor. expr. skúsil to na v-ej koži na sebe; bráni, chráni si v-ú kožu a) seba, b) svoje záujmy; robiť niečo na v-ú päsť a) na svoju zodpovednosť, b) samostatne;

3. pochádzajúci z pokrvného príbuzenstva, príbuzný rodom, rodný (op. nevlastný): v-á matka, v. otec, v. brat, v-á sestra, v-í rodičia, v-í súrodenci, v-é dieťa; Ujal sa ma a zaobchodil so mnou ako s vlastným. (Zúb.)

4. urobený, vytvorený samou osobou (obyč. vlastnoručne), vlastnoručný: v. výrobok; v-é dielo; v-é fotografie; výtv. v-á podobizeň podobizeň samého umelca; šport. v. gól ktorý dal hráč do bránky vlastného mužstva;

5. tvoriaci podstatu veci, patriaci k veci samej; skutočný, pravý: dostať sa k v-ému predmetu skúmania, k v-ému problému, k v-ej otázke; Toto konštatovanie ešte nie je vlastným poznaním. (I. Hruš.) Nehnevajte sa pre toto odbočenie. Už sa vraciam k vlastnej rozprávke. (Taj.) Dvere pece sú v pitvore, vlastná pec je však v izbe. (Zúb.); gram. v-é meno ktorým sa označuje len určitý jednotlivý predmet, jav al. jedinec; v-á predložka pôvodná; mat. v-á hodnota čísla prislúchajúca samému číslu

Morfologický analyzátor

vlastný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) vlastný; (bez) vlastného; (k) vlastnému; (vidím) vlastného; (o) vlastnom; (s) vlastným;

(štyria) vlastní; (bez) vlastných; (k) vlastným; (vidím) vlastných; (o) vlastných; (s) vlastnými;


mužský rod, neživotné

(jeden) vlastný; (bez) vlastného; (k) vlastnému; (vidím) vlastný; (o) vlastnom; (s) vlastným;

(štyri) vlastné; (bez) vlastných; (k) vlastným; (vidím) vlastné; (o) vlastných; (s) vlastnými;


ženský rod

(jedna) vlastná; (bez) vlastnej; (k) vlastnej; (vidím) vlastnú; (o) vlastnej; (s) vlastnou;

(dve) vlastné; (bez) vlastných; (k) vlastným; (vidím) vlastné; (o) vlastných; (s) vlastnými;


stredný rod

(jedno) vlastné; (bez) vlastného; (k) vlastnému; (vidím) vlastné; (o) vlastnom; (s) vlastným;

(štyri) vlastné; (bez) vlastných; (k) vlastným; (vidím) vlastné; (o) vlastných; (s) vlastnými;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor