vlastník -a mn. -ci m. kto niečo vlastní, majiteľ;
vlastníčka -y -čok ž.;
vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo; v. sa správať
majiteľ kto niečo vlastní • vlastník • zastar. majetník: majiteľ, vlastník domu • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu
p. aj vlastník
vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania
vlastník, -a mn. č. -ci m. kto niečo vlastní, kto je majiteľom niečoho: drobní, veľkí v-i pôdy; v. výrobných prostriedkov; práv. v. veci, pozemnoknižný v.;
vlastníčka, -y, -čok ž.;
vlastnícky príd. i prísl.: práv. v-e právo priame, výhradné, neobmedzené právo osoby na nejakú vec; vec v. patriaca niekomu ako vlastníkovi
(jeden) vlastník; (bez) vlastníka; (k) vlastníkovi; (vidím) vlastníka; (hej) vlastník!; (o) vlastníkovi; (s) vlastníkom;
(traja) vlastníci; (bez) vlastníkov; (k) vlastníkom; (vidím) vlastníkov; (hej) vlastníci!; (o) vlastníkoch; (s) vlastníkmi;