vlastníctvo -a s.
1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a; → duchovné v.
2. čo vlastníme, majetok: dom pokladá za svoje v.
majetok súhrn všetkých vecí, ktoré niekomu patria • vlastníctvo: je to súkromný majetok, súkromné vlastníctvo • bohatstvo (najmä veľký majetok, často iron.) • kniž. imanie: prísť o svoje bohatstvo, imanie • kapitál (veľký majetok v peniazoch) • panstvo (feudálny majetok) • svoje (vlastný majetok): pracuje na svojom • pejor. mamona • zried. manie
vlastníctvo p. majetok
vlastníctvo, -a str.
1. vlastnenie niečoho na základe práva: súkromné, osobné, spoločné, kolektívne, družstevné, štátne, v.; v. výrobných prostriedkov, v. pôdy; mať niečo vo (svojom) v-e; vec prešla do môjho (jeho) v-a;
2. vec, ktorú niekto vlastní, majetok: (Hora) bola po mužovej smrti jej vlastníctvom. (Jil.) Život ľudský nie je verejným majetkom, ale najsúkromnejším vlastníctvom. (Urb.)
(jedno) vlastníctvo; (bez) vlastníctva; (k) vlastníctvu; (vidím) vlastníctvo; (hej) vlastníctvo!; (o) vlastníctve; (s) vlastníctvom;
(dve) vlastníctva; (bez) vlastníctiev; (k) vlastníctvam; (vidím) vlastníctva; (hej) vlastníctva!; (o) vlastníctvach; (s) vlastníctvami;