vlastníctvo, -a str.
1. vlastnenie niečoho na základe práva: súkromné, osobné, spoločné, kolektívne, družstevné, štátne, v.; v. výrobných prostriedkov, v. pôdy; mať niečo vo (svojom) v-e; vec prešla do môjho (jeho) v-a;
2. vec, ktorú niekto vlastní, majetok: (Hora) bola po mužovej smrti jej vlastníctvom. (Jil.) Život ľudský nie je verejným majetkom, ale najsúkromnejším vlastníctvom. (Urb.)