vlastník -a mn. -ci m. kto niečo vlastní, majiteľ;
vlastníčka -y -čok ž.;
vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo; v. sa správať
vlastnícky -ka -ke príd.
vlastnícky prísl.
vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právo • majiteľský • zastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťah • držiteľský
vlastník, -a mn. č. -ci m. kto niečo vlastní, kto je majiteľom niečoho: drobní, veľkí v-i pôdy; v. výrobných prostriedkov; práv. v. veci, pozemnoknižný v.;
vlastníčka, -y, -čok ž.;
vlastnícky príd. i prísl.: práv. v-e právo priame, výhradné, neobmedzené právo osoby na nejakú vec; vec v. patriaca niekomu ako vlastníkovi