vlastník -a mn. -ci m. kto niečo vlastní, majiteľ;
vlastníčka -y -čok ž.;
vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo; v. sa správať
pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička
p. aj žena 1
2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)
3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku
4. p. manželka 5. p. šľachtičná
vlastníčka p. pani 3
vlastník, -a mn. č. -ci m. kto niečo vlastní, kto je majiteľom niečoho: drobní, veľkí v-i pôdy; v. výrobných prostriedkov; práv. v. veci, pozemnoknižný v.;
vlastníčka, -y, -čok ž.;
vlastnícky príd. i prísl.: práv. v-e právo priame, výhradné, neobmedzené právo osoby na nejakú vec; vec v. patriaca niekomu ako vlastníkovi
(jedna) vlastníčka; (bez) vlastníčky; (k) vlastníčke; (vidím) vlastníčku; (hej) vlastníčka!; (o) vlastníčke; (s) vlastníčkou;
(štyri) vlastníčky; (bez) vlastníčok; (k) vlastníčkam; (vidím) vlastníčky; (hej) vlastníčky!; (o) vlastníčkach; (s) vlastníčkami;