vlasť -i ž.
1. rodná krajina, domovina, otčina: slobodná v., láska k v-i, obrana v-i
2. miesto pôvodu: staré Grécko je v-ou európskej kultúry
domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo
2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi
vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi
2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie
vlasť, -ti ž.
1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, z ktorej niekto pochádza; rodná zem, domovina, otčina: rodná v., slobodná v.; ľúbiť (svoju) v.; brániť v., bojovať za v.; zradiť v.; láska k v-i, obrana v-i; hovor. stará v. krajina, z ktorej s niekto vysťahoval; nová v. krajina, v ktorej sa niekto natrvalo osadil; My sme prisahali vernosť vlasti. (Ráz.) (Moyzes) opustil Chorvátsko, ktoré mu bolo 21 rokov druhou vlasťou. (Vaj.)
2. miesto, krajina, odkiaľ niečo pochádza, kde niečo vzniklo, kde má niečo svoj pôvod: Anglicko je v-ou kapitalizmu; Grécko je v-ou starej kultúry
(jedna) vlasť; (bez) vlasti; (k) vlasti; (vidím) vlasť; (hej) vlasť!; (o) vlasti; (s) vlasťou;
(dve) vlasti; (bez) vlastí; (k) vlastiam; (vidím) vlasti; (hej) vlasti!; (o) vlastiach; (s) vlasťami;