vlaha -y ž. voda (obsiahnutá najmä v pôde), vlhkosť: zásoby jarnej v-y, rastlinstvo potrebuje v-u; morský vzduch presýtený v-ou;
vlahový príd.: v. deficit
vlaha -hy ž.
vlaha voda obsiahnutá najmä v pôde: polia majú málo vlahy; zadržiavať vlahu v pôde • vlhko (voda prenikajúca niečím): odolávať vlhku • vlhčina: stena nasiaknutá vlhčinou • vlhkosť: guma neprepúšťa vlhkosť • mokro • mokrota • mokrosť: cítiť tu mokro, mokrotu • poľnohosp. závlaha: odstraňovať z lúk zbytočnú závlahu
vlaha, -y, vláh ž.
1. vlhkosť obsiahnutá najmä v pôde, voda zadržaná v pôde, závlaha; mokro, vlhkosť vôbec; pôdna v., dostatok (nedostatok) v-y v pôde; zásoby (jarnej, jesennej, zimnej) v-y v pôde; Korienky naberajú vlahu z útrob zeme. (Chrob.) Táto kamenistá pôda potrebovala by stálu vlahu. (Kuk.); vlaha rannej rosy (Fig.); Strhol sa vietor, akoby vlahou nasiaknutý. (Vaj.)
2. bás. slzy: Oči sa jej zastreli vlahou. (Kuk.) Oči Vanovskej sa pomaly plnili vlahou. (Vaj.)
vlaha ž voda (obsiahnutá najmä v pôde), vlhkosť: učinen jsem, jako zeme bez vláhy, od lotruov oblupeny (RL 1571); zrostlyna zemska žilkamy korenuw wlahu wpigjcy, hore zrostuwa (KoB 1666); syme padlo na skalu a wzessle uwadlo, nebo nemelo wlahy (COB 17. st); wlaha geho (cédrového dreva) zdržuge mrtwa tela od porussenj (TeP 1746) žiariaci; od mastneg tráwy pricházagica tučnost se roztopí a na ostré kyslé wláhy obráti, která gakožto dychánj pohltnutá nečistota se mezy krew wbige a sypanice donássa (VOv 1779) na paru; x. pren pry skonany sweta moc a sila pobožnosti a wlaha žiwota duchowneho uschne a zwadne (SLK 1641-57) L. (nemocného) wsad do wanni do tepley wlahy, at se pary (MT 17. st) teplého kúpeľa; kwet potrebuge tess y wlahu nebesku (WS 18. st) rosu;