vláda -y vlád ž.
1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y; vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády
2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov; ujať sa, zmocniť sa v-y; za v-y Mateja Korvína počas panovania
3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;
pren. v. zimy
4. (teles.) sila: telo leží bez v-y
● stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať;
vládny príd. k 1, 2: v. činiteľ, v-a kríza, v-e uznesenie, v-e nariadenie; v-a forma
moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov
2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť
3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách
nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstva • hegemónia: hegemónia hlavného mesta • vláda: vláda hŕstky mocných • kniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu
sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje sily • energia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energiou • činorodosť: byť plný sily, činorodosti • elán: nadobudnúť znova životný elán • vláda (telesná sila): telo leží bez vlády • kniž. potencia: tvorivá potencia umelca
2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia
3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, lásky • intenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiarenia • moc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírody • veľkosť: veľkosť citu • hĺbka: hĺbka žiaľu
4. p. zamestnanec
vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládu • kabinet: britský kabinet
2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätopluka • moc: ujať sa moci, uchopiť moc • panstvo: panstvo Turkov na Slovensku • nadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády
3. p. sila 1
vláda, -y ž.
1. ústredný orgán vládnej a výkonnej moci v štáte, sbor ministrov s predsedom na čele: zostaviť, ustaviť (novú) v-u; v. padla; polit. úradnícka v.; bábková v.; člen v-y, predseda v-y;
2. spravovanie štátu al. krajiny; moc v štáte al. v krajine; vládnutie: v. robotníckej triedy, v. buržoázie, v. kapitálu; ujať sa, zmocniť sa v-y; polit. absolutistická v. samovláda; republikánska v. uplatňujúca sa v republikánskom zriadení;
3. rozhodujúce postavenie, rozhodujúci vplyv; nadvláda, moc: Boháč má všetko. Bohatstvo, vládu, múdrosť. (Kuk.) Zakrátko vybrali starému Pohánkovi všetku vládu z rúk. (Jégé); pren. Trvá vláda zimy (Hviezd.) zimné, studené počasie.
4. telesná al. duševná sila, možnosť ovládať svoje pohyby, svoje konanie: Rechtor nemal toľko vlády v prstoch. (Kuk.) Zuza bola celkom bez vlády, biela ani stena. (Jil.) Kašeľ ma dusí, jesť nemôžem a nemám vlády. (Jégé) Moje srdce stratilo úplne vládu, takže dnes žije už len životom synovým. (Fig.)
● hovor. spadnúť z v-y oslabnúť, zoslabnúť; stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať
(jedna) vláda; (bez) vlády; (k) vláde; (vidím) vládu; (hej) vláda!; (o) vláde; (s) vládou;
(tri) vlády; (bez) vlád; (k) vládam; (vidím) vlády; (hej) vlády!; (o) vládach; (s) vládami;