Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vládať -dze -dzu nedok. mať silu, schopnosť; môcť, stačiť: ešte v-e robiť, rozmýšľať; nev-e sa ani pohnúť je slabý; jedol, koľko (len) v-l veľa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vládať ‑dze ‑dzu ‑dal nedok.

vládať -dze -dzu -dal -dajúc -dajúci -danie nedok.

panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislavakraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriťpejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý časexpr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokovkniž. zastar. vládať

2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuťbyť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplínajestvovaťexistovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situáciaprevládaťprevažovaťdominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vládať1 mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiťmôcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačídokázaťpostačiťvystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnýmizastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvoarch. dolieťľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiťzastar. vládať sa (Tajovský)


vládať2 1. p. vládnuť 1 2. p. vlastniť


vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Teréziakraľovaťcárovaťhovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzenekniž. tróniťkniž. zastar.: vojvodiťvládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmipejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokojdominovaťmať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silouprevládaťprevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názorbyťexistovaťvyskytovať sarozprestierať sarozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcomovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

4. p. vlastniť


vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitálzastar. vládnuťkniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vládať1, -dze, -dzu nedok. (s neurč. i bezpredm.) mať schopnosť, silu vykonávať niečo, stačiť so silami na niečo, môcť: vládze (nevládze) robiť, chodiť, vstať; robil, jedol, koľko (len) vládal veľa; nevládze sa (ani) pohnúť, (ani) hnúť, nevládze sa postaviť na nohy je veľmi slabý; hovor. nohy ho nevládzu uniesť, udržať má slabé nohy, je slabý; hovor. expr. je opitý, že nevládze na nohách stáť veľmi; Kapsa oťažela, vonkoncom ju nevládze uniesť. (Ráz.-Mart.) Martinec vstal z pohovky. Všetci sa dívali, či bude vládať, či nespadne. (Hor.) Menej si zachyť. Zadychčíš sa. — Veď ja vládzem! (Chrob.) Oháňa sa kosou, ako len vládze (Al.) s vypätím všetkých síl, zo všetkých síl.

|| vládať sa zastar. mať silu, vládať: Ja som prišiel domov zomrieť. Ale ak sa budem vládať ešte začas, budem ti strážcom domu aj decka. (Taj.)


vládať2, -dze, -dzu nedok. kniž. zastar. (čím, čo)

1. vládnuť, panovať nad niečím: (Česi) vládali stredohorskými krajmi. (Kuk.); pren. Mačka vládze myšami. (Kal.)

2. mať v držbe, vlastniť: Najímal si paholkov, hoci ani koníčkom nevládal. (Kal.) Zemianstvo viac statkov vládze ako ľud. (Vaj.)

vládať ndk
1. panovať, vládnuť: richtar a konssely w obczy wladaly (P. BYSTRICA 1506); aby nám dyabel newládal (CC 1655); nech techdy geden každy bude poddany wrchnosty, ktera nad njim wladne (ABC 1782); tjto sú wladárstwa, s kterýma wládali synowé yzrahélsky; geden wladal nad ssenkárstwjm, druhy nad pekárstwjm (KB 1757)
2. čo, čím mať v držbe, vlastniť niečo: aby ty wsseczky wieczy byly Anne a zadny aby tym newladal, krom gie samie (ŽK 1507); pan tu winiczu tak wladal, s neg osohe bral tak, yak swog wlasnj (BÁTOVCE 1534); aby hospodar z penyzmy wladal a trawyl, na czo mu potreba vkazuge (HRUŠOV 1621); poručil sem tez mogey manželky mlin, aby ona mlin wladala a držela (VYHNE 1665); wye li y to swedek, že predtim slowutna komora bystriczka badynske hory wladala (ŠTIAVNIČKA 1676); (Mihal) pamata, že za geho mladj wladalo mestečko mlyn (TURANY 1716); Židuf všeckych, kteri vyše tisic zlatych v arendach neb v kupectvi vlazu, zebrati a do areštu vziti (SPIŠ 1794 DPB)
3. mať silu, schopnosť vykonávať niečo, môcť: ia sem welmy unowani, tak, ze ledwa wlaczem chodjt (B. BYSTRICA 1610); chlapec byl, kdy do Hib pryssel tak, že temer pohanat newladal (LIPTOV 1693); sem byl do arestu dany proto, že sem pansky cyncz newladal zaplatiti (D. STRHÁRE 1750); newladzeme takowe nastawky splaczat (B. POTOK 1766); že kdy statok nevladze robit, aby zme naše ženy a deti pozaprahali (L. TEPLÁ 1780 LP)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu