Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vláčiť -i nedok.

1. vliecť (význ. 1): v. závoj, vlečku za sebou, kôň v-l jazdca

2. expr. s námahou nosiť, teperiť: v. kufre, nákupy, v. dieťa na rukách

3. expr. dlho vodiť, nechať (nasilu) chodiť: v. turistov po meste; budú ho v. po súdoch

ledva nohy v-i ťažko chodí (od únavy ap.);

opak. vláčievať -a

// vláčiť sa

1. vliecť sa (význ. 1): sukňa sa v-i po zemi

2. expr. ťažko, namáhavo chodiť: chorý sa ledva v-i

3. expr. vytrvalo, neodbytne, veľa chodiť: v. sa za dievčatami; prečo sa ta stále v-š? v. sa po meste túlať sa, potĺkať sa;

opak. vláčievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vláčiť ‑i ‑ia nedok.; vláčiť sa

vláčiť -či -čia vláč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.


vláčiť sa -či sa -čia sa vláč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

p. aj niesť


ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povrazpoťahovaťmykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

p. aj šticovať

2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, člnšúchaťpoťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohuzastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúzhovor. expr.: vláčiťzametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške)expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlasvyberaťtrhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť


túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


vláčiť sa 1. p. vliecť sa 1, 2 2. p. túlať sa 1 3. p. chodiť 1, 4


vláčiť 1. p. vliecť 1, 2 2. p. vodiť 1


vliecť 1. šúchajúc po zemi premiestňovať • ťahaťvláčiť: vliekol, ťahal, vláčil kabát po zemiprevláčaťprevlačovať (z miesta na miesto)

2. expr. s námahou niesť • expr.: teperiťtrepaťprataťterigaťštverať: vliekol, štveral hrubé knihy na piate poschodie; teperil kuforhovor. expr. repetiť (niečo) • nár. teružiťnár. expr. redigať: repetil skriňu na chrbteexpr. vláčiť (často vliecť): vláčila ťažké nákupyexpr.: molestovať saťahať sanaťahovať sahovor. expr.: mordovať sarepetiť sanamáhať sa (s námahou vliecť niečo ťažké): ťahať sa s nákupom; mordoval sa s vrecami hore schodmi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vláčiť1, -i, -ia nedok.

1. (čo, koho) ťahať za sebou; ťahaním, šúchaním po zemi (po vode) niekam dopravovať: v. niečo, niekoho po zemi; v. vlečku, závoj za sebou; v. pne, kmene na reťazi (pri zvážaní dreva); Kravičky ťažký pluh vláčili od rána. (Bedn.) Tu nemusel motocyklista vláčiť lyžiara po zasneženej ceste. (Bedn.)

hovor. expr.: ledva (sotva) nohy vláči za sebou ťažko, namáhavo kráča; vláči nos po zemi chodí so sklonenou hlavou, je smutný, sklesnutý: Môžeme si smelo zaspievať miesto toho, aby sme vláčili nosy po zemi. (Jes.)

2. expr. (čo, koho) ťažko, s námahou nosiť: v. drevo, uhlie, vodu; v. batohy, vrecia na chrbte; Pestoval svojho dvojročného brata. Vláčil ho na chrbte všade so sebou. (Zúb.)

hovor. Kde ťa (vás) čerti vláčia? kde chodíš (chodíte), kde si (ste) tak dlho?

3. hovor. expr. (koho, čo) veľa chodiť s niekým po rozličných miestach, vodiť niekoho niekade Vláčil nás po všetkých kútoch mesta, po rozličných majstroch a dielňach. (Tomašč.) Ruky do železa a hybaj ma vláčiť po Trenčíne na postrach obyvateľstva. (Jes.); v. niekoho po súdoch súdiť sa s niekým; v. niekoho po novinách písať o niekom (obyč. urážlivo, hanlivo); rozhorčoval sa, že jeho meno vláčia v novinách. (Tat.);

opak. vláčievať, -a, -ajú

|| vláčiť sa

1. ťahať s za niekým, za niečím, šúchať sa po niečom (obyč. po zemi); byť vo vleku, vliecť sa: Odel ho (dieťa) do svojho kožucha, ktorý sa mu vláčil po zemi. (Jégé) Teperila vrece s obilím. Vrece je dlhé, temer sa jej vláči po zemi. (Tim.); expr. Ruky sa jej vláčili temer po zemi (Červ.) mala ich ťažké, upracované a vyťahané; pren. expr. Krehké tvary jarných pár vláčili sa nad brázdami (Fig.) vznášali sa nízko nad brázdami.

2. hovor. expr. ťažko, namáhavo sa pohybovať, ťažko, s námahou chodiť: Vstala, vláčila sa na nohách, ale zase obľahla. (Taj.) Vláčila sa ako tieň, údy na nej bolengali sťa podťaté konáre. (Fr. Kráľ)

3. hovor. expr. chodiť niekam s nejakým cieľom, navštevovať nejaké miesto: Hnevajú sa, keď sa naši ľudia sem vláčia na vodu. (VHV) Toľko ľudí sa sem vláči, a každý chce dačo odniesť. (Kal.) Povedala som ti, aby si sa ta nevláčil. (Kuk.) Nič nerobíš. Vláčiš sa po kadejakých schôdzkach. (Urb.); vláči sa za dievčatmi je záletný; v. sa s dievčaťom, s chlapcom mať známosť; Bol dôstojníkom a vláčil sa s herečkami. (Jes-á)

4. hovor. expr. chodiť bez cieľa, túlať sa, potulovať sa, potĺkať sa: v. sa poľom (Vaj.); Už roky sa vláčim kade-tade. (Ondr.) Doma ste mali sedieť, nie sa vláčiť v takomto čase. (Hor.); pren. Jej myseľ sa vláčila po krásnych záhradách (Hor.) blúdila;

opak. vláčievať sa


vláčiť2, -i, -ia nedok. nár. (čo i bezpredm.) brániť: v. pole bránami

vláčiť dk
1. koho, čo ťahať po zemi, ťahaním po zemi dopravovať niekoho, niečo: (syn) wedle sweg zleg obyčžage a opylstwa rodičžu swych milych bil a za wlasy wlačžyl (BRATISLAVA 1681); husary počaly trawu kosity a do sweho chotara na razgach wlačzity; Zosa czedilko po trawe wlaczila (KRUPINA 1691); ( 1716); Krystus, spolu z drewem križe sweho, pres potok bil wlačeny (MS 1758); ráno pohani toho muže mrskagi a znowu zwazanima nohami wen ze wsi wláčegi (VP 1764)
F. talipedo: nohi wláčjm, nohama klátjm (KS 1763) ledva idem; ne každy ten bývá svatý, jenž prez kostel vláčí paty (Pie 18. st) často chodí do kostola
2. (o zemi) brániť: kdo žáda mijti obsiti a žen hognu, obili sege sstedru ruku, ore, wlačy (SK 1697); occo: wláčjm, zawlačugem, zabraňugem (KS 1763)
3. expr čo ťažko, s námahou nosiť niečo: (somár) tak mnoho wrecz vlaczy, až se y potaczj (BV 1652); (Kolár) musel takowj dobitek pokapanj won z mesta wlačzit (RAJEC 1665); (mravci) semeno polny w zasčiknutych ustyech swych do dyr wlačegy (PeP 1769); kdiss sem ocet na chrbate newlacila, musela sem z konyma na passu chodiwat (PUKANEC 1794); pan vradnjk gen wláčil s trunkem džbany (MKH 1799); vláčiť sa ndk
1. ťažko, namáhavo sa pohybovať: (Juro) na kolenach od bolesty welikeg sa wlačel (PLEVNÍK 1726); (zosnulý) za dwacet rokuw o palicj se wlačil (KT 1753); repto: wláčjm se, sotwá kráčám (KS 1763)
2. expr s kým biť sa, naťahovať sa s niekým: pán Revay hore psaneho Gyura uderil a wlačil se s nim w predepsaneg residentij (PRIEKOPA 1716); bitki a rozbroge a nenawisti (v čeliadke) prebiwagu, kde se wadja, wlacia, preklinagu (MS 1749); i ti si bil mezi tími, který sa w pominulú nedeľu tu okolo kostela bili, wláčili (BU 1795)
3. expr s čím namáhať sa nosením niečoho: myli učedlnjcy, prw než by se to stalo, musyte se s krjžem wlačiti (SP 1696)
4. za kým chodiť za niekým s nejakým cieľom: Joannes Haljena fassus est, ze ten Mikulass wlačzil se za dcerow dominj instantis (ZÁBORIE 1654); wye dobre (svedok), že se Ondreg za nyu wlačil (SPIŠ 1724); ktery a ktere od dawnich časow telesnu lasku spleteni ste, geden za druhim sa wlačite, libate (MiK 18. st)
5. s kým, s čím expr chodiť bez cieľa, túlať sa: ženin otecz, kdy se wlačzil s ručzniczu po horach, ukazowal, kade chotar yde babinsky (KRUPINA 1691); neh len u Vas mozem byt a po svete sa nevlacyt na potupu rodu (s. l. 1694); swatý Ssymon mezy žebrackich chlapcuw se zmissal y s njmi sem a tam se wláčil (RW 1702); ga z mim remeslom po hospodach sem y tam wlačit se nemužem (PUKANEC 1769); -ievať sa frekv k 1:
F. abj tak nesskodilo tomu čloweku, gako prahu, prez kterj se moc wlačewagu a zemj, po ktereg moc chodiewagu (D. KUBÍN 1726) často cezeň chodievajú

wláčiť_1 wláčiť wláčiť_2 wláčiť
teraz som vláčil svoje šaty je traînais ma robe

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu