vkus -u m.
1. schopnosť posudzovať est. hodnotu: mať (dobrý) v., náročný v. v obliekaní, to je vec v-u
2. súhrn est. hľadísk istého obdobia, spoločenstva ap.: dobový v., súčasný literárny v.
elegancia vyberaná vkusnosť v obliekaní, správaní, v úprave niečoho • elegantnosť: vždy sa vyznačoval eleganciou, elegantnosťou • uhladenosť: prepiata uhladenosť • ladnosť • grácia • graciozita • gracióznosť: pohybovať sa s ladnosťou, gráciou • vkus • vkusnosť: jej vkus v obliekaní je známy • šviháctvo (vypínavá elegancia) • hovor. švih: robiť niečo so švihom • hovor. šik (Vajanský) • hovor. expr. šmrnc: chýbal jej šmrnc
vkus schopnosť esteticky hodnotiť; súhrn estetických hľadísk istého obdobia, spoločenstva a pod.: žena oblečená s nevšedným vkusom; divadelný vkus minulého storočia • hovor. gusto: mať dobré gusto; to je podľa môjho gusta
p. aj elegancia
vkus, -u m.
1. schopnosť rozoznávať krásu, schopnosť posudzovať niečo z estetického hľadiska: mať dobrý, zlý, vycibrený, náročný v.; vybrať si podľa (vlastného, svojho) vkusu; to je vec v-u; Vkus má, vie rozoznať pekné od mrzkého. (Kuk.)
2. súhrn ustálených hľadísk, na základe ktorých niečo posudzujeme zo stránky estetickej: dobový (umelecký, estetický, literárny) v.; Sklo a porcelán za vitrínou naznačovali vkus mestských domácností. (Tat.) Tvár bola priúzka na dedinský vkus. (Min.) (Báseň) nezodpovedá vkusu epochy. (Reis.) Obliekla si chalátik s kvetmi v japonskom vkuse (Vaj.) štýle;
vkusový príd. vzťahujúci sa na vkus, súvisiaci s vkusom: v-é záľuby, v-á kultúra (Reis.);
vkusove prís. čo do vkusu: v. náročný
(jeden) vkus; (bez) vkusu; (k) vkusu; (vidím) vkus; (hej) vkus!; (o) vkuse; (s) vkusom;
(štyri) vkusy; (bez) vkusov; (k) vkusom; (vidím) vkusy; (hej) vkusy!; (o) vkusoch; (s) vkusmi;