Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

visieť -í -ia nedok.

1. byť upevnený nad ťažiskom, byť zavesený: obraz v-í na stene, kabát v-í na vešiaku, v. za ruky na hrazde; v. na šibenici byť obesený

2. voľne splývať, ovísať: ruky mu bezvládne v-ia; šaty na ňom v-ia i pren. je chudý

3. trčať, vyčnievať smerom nadol: sukňa v-í spod kabáta

4. rozprestierať sa (vo výške), vznášať sa: mračná v-ia nad mestom;

pren. v-í nad nami hrozba (vojny)

5. expr. byť v nejakom položení, väzieť, trčať: ostať v. bez prostriedkov

6. expr. byť úplne oddaný, mať rád: rodičia v-ia na deťoch, v. na svojom povolaní

→ Damoklov meč mu v-í nad hlavou; niečo v-í vo vzduchu vládne napätie; život mu v-l na vlásku, na nitke; (len) na vlásku v-lo, že ho zrazí auto veľa nechýbalo, že ho zrazí auto; v. na niekom, na niečom očami uprene pozerať na niekoho, na niečo;

opak. visievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
visieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

dlhovať byť niekomu niečím povinný (peňažne, morálne a pod.) • byť dlžnýbyť dlžen: dlhujem, som dlžný bratovi tisíc korún; dlhuješ mi odpoveďmať dlhmať dlžobu (u niekoho i voči niekomu): má veľké dlhy, dlžoby u svojich rodičovkniž. mať podlžnosťslang. visieť: visí mi stovku


lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťochexpr. visieť: lipne, visí na svojom majetkukniž. zastar.: ľpieťľnúťkniž. zried. lipieť: lipel na svojej matkeľúbiťmať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihytúžiťbažiťdychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1


ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížnehomať rád: má rád svoje deti, priateľovrád vidieťvítať: rád videný, vítaný hosťzbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matkulipnúťexpr. visieťkniž. zastar.: ľpieťľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťochzried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedláobľubovaťmať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvetyvítať: víta zmenupotrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sazdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práciostávaťzostávaťzotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večeraexpr.: kvočaťčupieťdrepieťdučaťtrčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí domaexpr.: tvrdnúťvisieť: tvrdol, visel tam bez peňazípren. pejor. kvačaťnár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

2. p. spočívať 3


viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieťtkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepeníexpr. trčaťnár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahneexpr. visieť: visel na stanici bez peňazí

2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sazadrhávať sazadrhovať sastagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕhaspomaľovať saochabovaťslabnúťustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustávazaostávať (byť pozadu): doprava zaostávanedariť sanefungovaťexpr.: krivkaťpokrivkávať: odbyt pokrivkávahovor. expr.: škrípaťvŕzgaťhaprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje


visieť 1. byť upevnený nad ťažiskom • byť zavesený: obrazy visia, sú zavesené na stenách

2. voľne smerovať nadol • ovisaťovísať: ruky jej bezvládne viseli, ovísalipadať: hlava mu padala

3. presahovať cez okraj smerom nadol • trčaťvytŕčaťvyčnievaťprečnievať: sukňa jej visela, vytŕčala, prečnievala spod kabátaprevísať (visieť cez niečo): hlava mu prevísala cez operadlo

4. nehybne al. v ľahkom pohybe sa rozprestierať • vznášať sanadnášať sa: ťažké mračná visia nad mestom; dym sa vznáša vo vzduchu

5. p. väzieť 1, viaznuť 1 6. p. ľúbiť 1, lipnúť 1 7. p. dlhovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

visieť, -í, -ia, nedok.

1. byť upevnený, zachytený tak, že ťažisko je pod miestom upevnenia; byť zavesený: obraz, zrkadlo visí na stene, lampa visí z povaly; kabát visí na vešiaku, na klinci; V každom obloku žiackeho vagóna viseli tabuľky s nápisom. (Vám.) V pitvore visel zvonec, ktorý zvolával čeliadku. (Kuk.) Šunka visela v komore. (Stod.) Z čiernych trámov visia pletence cesnaku. (Zúb.)

Damoklov meč mu visí nad hlavou žije v ustavičnom nebezpečenstve; hovor. život mu visí na vlásku, na nitke a) je ohrozený (na živote); b) každú chvíľu môže zomrieť; len na vlásku viselo veľa nechýbalo. Len na vlásku viselo, že nenašiel svoj hrob vo vlnách. (Letz)

2. byť vo zvislej, sklesnutej polohe, smerovať nadol, ovísať: Ruky nečinne viseli. (Rys.) Sedí na stoličke, nohy jej visia. (Taj.) Zaspalo, nebožiatko! Ako jej hlavička visí. (Vaj.); hovor, expr. handry, zdrapy z neho visia je veľmi otrhaný; šaty len tak na ňom visia je veľmi chudý; konáre len tak visiaveľmi obrodené, je na nich veľa ovocia;

3. vyčnievať spod niečoho, trčať nadol: šaty visia spod kabáta; visí jej spodnica (Tim.); Spod čiapky visia pradená hustých vlasov. (Kuk.)

4. expr. byť obesený: Na jednom strome visel jeden (obesenec), na druhom dvaja. (Reis.) Jánošík visí. Žiali jeho mater. (Len.)

5. expr. zried. čnieť, pnúť sa, vypínať sa, týčiť sa, klenúť sa nad niečím: Na Sitna vrcholci dumná visí skala. (Sládk.) Tu nad tebou visia iba vršiská. (Tat.)

6. (nad čím, zried. i v čom) vznášať sa, byť nehybne rozložený nad niečím: Sivé mračná ostali visieť nad krajinou. (Tal.) Vzduch sťa roztopené olovo visel nad zemou. (Urb.) Neznesiteľná letná spara visela nad poľom. (Skal.) Búrka visela nad mestom (Tomašč.) hrozila búrka; pren. Nešťastie visí vždy nad hlavou ako búrlivé mračno (Jil.) stále hrozí.

niečo visí vo vzduchu situácia je napätá;

7. (na čom, na kom) byť pripútaný k dačomu, byť závislý od dačoho: sen, na ktorom ste utkveli a visíte na ňom (Hor.); Dlžoba sčasti na ňom (na dome) visí. (Pláv.) Ešte na konci vojny 55 % obyvateľstva viselo svojou existenciou na preťaženej pôde. (Novom.)

hovor. expr. v. na niekom, na niečom očami, pohľadom uprene sa pozerať na niekoho, na niečo, uprene pozorovať niekoho, niečo; v. niekomu na ústach, na perách pozorne sledovať niečie rozprávanie, pozorne počúvať niekoho; v. niekomu na pätách stále, neodbytne chodiť za niekým, sledovať niekoho;

8. expr. (na kom, na čom) byť niekomu al. niečomu úplne oddaný, veľmi ľúbiť, mať rád niekoho al. niečo: Celým srdcom visela na Milošovi. (Laz.) Chlapec ju mal rád, až chorobne visel na nej. (Zel.) Ivan visel až s výstrednou oddanosťou na svojom druhovi. (Letz) On srdcom i dušou visí na mlyne. (Vaj.);

opak. visievať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

visieť nedokonavé sloveso
(ja) visím VKesa+; (ty) visíš VKesb+; (on, ona, ono) visí VKesc+; (my) visíme VKepa+; (vy) visíte VKepb+; (oni, ony) visia VKepc+;

(ja som, ty si, on) visel VLesam+; (ona) visela VLesaf+; (ono) viselo VLesan+; (oni, ony) viseli VLepah+;
(ty) vis! VMesb+; (my) visme! VMepa+; (vy) viste! VMepb+;
(nejako) visiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor