viola -y viol ž. sláčikový hud. nástroj väčší ako husle (s tmavším zafarbením tónu);
violový príd.
Viola -ly Viol ž.
viola -ly viol ž. (hudobný nástroj)
viola -y ž. ‹t› hud. strunový sláčikový nástroj, väčší ako husle, ladený o kvintu nižšie; v. da gamba starý druh väčšej violy, držaný medzi kolenami ako violončelo; v. d’amour [damúr] starý druh violy so 7 strunami, obľúbený v barokovej hudbe;
viola, -y, viol ž. hudobný sláčikový nástroj podobný husliam, ale s nižším ladneím; hud. v. gamba veľká viola staršieho typu, predchodkyňa dnešného violončela;
violový príd.: v. kľúč; v-á suita
viola ž tal hud sláčikový hudobný nástroj väčší ako husle (s tmavším zafarbením tónu): zlož wespolek wssecke husle, wiole (GŠ 1758) L. v. di amori starý druh violy so 7 strunami, obľúbený v barokovej hudbe: čokoliv jest dosavád z musikantskích nástrojuv v Parísi, ve Florencii aneb kdekoliv jinďe nalezeno a zloženo, vše to bilo poznášano, viola-di-amori, bráče, basétle, voltorňe (BR 1785)