vinný, v prís. i kniž. vinen [-in-] príd. kt. sa previnil, vinovatý, op. nevinný: v. človek, (ne)cítiť sa v-ým, uznali ho za v-ého
vinný (v mennom tvare i vinen) ktorý sa previnil; svedčiaci o tom (op. nevinný): cíti sa vinný, vinen • hovor. vinovatý: ty si za to vinovatý • kniž. previnilý (ukazujúci previnenie): previnilý pohľad
vinný (arch. so sponovým slovesom byť i menný tvar vinen [vysl. tvrdé -n-], vinna, vinno) príd. ktorý sa dopustil viny, previnenia, vinovatý: uznať, vyhlásiť niekoho za vinného, vinný; Cítili sa vinnými pred otcom a zvaľovali jeden na druhého, kto mu viac ublížil. (Taj.) Sloboda sa rodí z krvi, či vinnej alebo nevinnej. (Kuk.) (Kríza) je všetkému vinná. (Fr. Kráľ) V čom je ona vlastne vinná. (Vaj.) On je vinný Maškovej lámke a prestydnutiu. (Taj.); práv. (byť) vinný priestupkom, trestným činom, zo zameškania niečoho;
vinnosť, -ti ž. zried. vina, previnenie sa: Je náchylný veriť v svoju vinnosť. (Šolt.)
(jeden) vinný; (bez) vinného; (k) vinnému; (vidím) vinného; (hej) vinný!; (o) vinnom; (s) vinným;
(traja) vinní; (bez) vinných; (k) vinným; (vidím) vinných; (hej) vinní!; (o) vinných; (s) vinnými;
(jeden) vinný; (bez) vinného; (k) vinnému; (vidím) vinný; (hej) vinný!; (o) vinnom; (s) vinným;
(dva) vinné; (bez) vinných; (k) vinným; (vidím) vinné; (hej) vinné!; (o) vinných; (s) vinnými;
(jedna) vinná; (bez) vinnej; (k) vinnej; (vidím) vinnú; (hej) vinná!; (o) vinnej; (s) vinnou;
(dve) vinné; (bez) vinných; (k) vinným; (vidím) vinné; (hej) vinné!; (o) vinných; (s) vinnými;
(jedno) vinné; (bez) vinného; (k) vinnému; (vidím) vinné; (hej) vinné!; (o) vinnom; (s) vinným;