vinný, v prís. i kniž. vinen [-in-] príd. kt. sa previnil, vinovatý, op. nevinný: v. človek, (ne)cítiť sa v-ým, uznali ho za v-ého
vinný -ná -né príd.
vinný (v mennom tvare i vinen) ktorý sa previnil; svedčiaci o tom (op. nevinný): cíti sa vinný, vinen • hovor. vinovatý: ty si za to vinovatý • kniž. previnilý (ukazujúci previnenie): previnilý pohľad
vinný (arch. so sponovým slovesom byť i menný tvar vinen [vysl. tvrdé -n-], vinna, vinno) príd. ktorý sa dopustil viny, previnenia, vinovatý: uznať, vyhlásiť niekoho za vinného, vinný; Cítili sa vinnými pred otcom a zvaľovali jeden na druhého, kto mu viac ublížil. (Taj.) Sloboda sa rodí z krvi, či vinnej alebo nevinnej. (Kuk.) (Kríza) je všetkému vinná. (Fr. Kráľ) V čom je ona vlastne vinná. (Vaj.) On je vinný Maškovej lámke a prestydnutiu. (Taj.); práv. (byť) vinný priestupkom, trestným činom, zo zameškania niečoho;
vinnosť, -ti ž. zried. vina, previnenie sa: Je náchylný veriť v svoju vinnosť. (Šolt.)
vinný, vinen [-en, -ien] príd kt. sa previnil, vinovatý; hriešny: pakli by se hnali przed prawo, tedy musy gich swiedomiem dohnati, gestli by oni winni nechteli byti (ŽK 1473); skrze ktereyzto smrty bily ste zadrzaly nasseho tehoto poddaneho czloweka, kterzisto nebyl wynien w teg weczy (ŠÁŠOV 1565); wynnowatu czynya tuto gistu ženu, Doru Ssubowu z Hodrusse, kteražto nic neny w tom wynna, ponewadž ona nic nekupowala (OPATOVCE 1573); nebo wadit se hlupjch lydj gest: winnjm činit a osocowat (KoB 1666); gestli se w gednom odlučiss včenj podstatnyho a pridass se k bludu, winen sy (ZA 1676); ga gsem winnen twég bozskeg welebnosti vrazenj a ti neywetcy dobrodinec dusse meg (PI 1749); reus: winneň, winowatj, hrjssny, na prawo wolany; sons: winny, winnowaty, sskodliwy, hrjssny (KS 1763) L. byť v-n dlhu byť dlžný: przegal na sebe dluh muog, ktery sem byl winen Zaparowi (ŽILINA 1554); byť v-ý zvelebenia byť povinný chváliť, zvelebovať: z té přjčiny handle, w nichž mnohá kupecká towaryšstwj giž powstala a kupecké lodě se stawěgj, tomuto pánu swé zwelebenj winné gsau (SH 1786); byť v-n cechu položiť, v-n (niečo) dať, v-n od hriechov vyčistenia byť povinný (niečo) urobiť, dať, očistiť sa od hriechov: ktery by mistr anebo ssteller sweho sina nauczil, winnen gest czeche položit R 1 (CA 1585); druha strana, bud geg budu služitj, aneb nie, tež bude wynen a dlužen datj d 10 (L. TRNOVEC 1641); expiamentum: očissťenj, od hrjchúw winnen wyčissťenj (KS 1763); v-n sa dávať obviňovať sa: kdyby yak w tom gleythu polozeno gest, wyssel, tehdy bych se sam winien dawal, newieducze nicz o niczem (ORAVA 1539); criminor: prewinňugem sa, obžalugem sa, haňám sa, lagem sa, winnen sa dáwám (KS 1763); winnen sa dáwam, že gsem mnohokrát zhrešyl (Le 18. st); zostať v-n hriechu zostať hriešny: (človeče), zustal si winen hrichu obrazeneg boskeg slawi a gasnosti (SPr 1783); byť v-n šibenice byť odsúdený na smrť na šibenici: pakliz by ta wina byla wyssie, tedy winen gest ssybeniczy (ŽK 1473); žaloby v-n obžalovaný: accusabilis: žalobi wineň (KS 1763); v-n sľubu dlžník, zaviazaný, povinný vyplniť sľub, zaviazaný sľubom: damnatus voti, voto: winnen sljbu; reus: sljbu winnen, winnowaty (KS 1763); v-n velebnosti vinný urážkou zvrchovanosti: reus majestatis: winen welebnosti (KS 1763); v-n hlavou, súdu, ťažších múk, pekelného ohňa byť odsúdený na sťatie hlavy, byť obžalovaný pred súdom, byť odsúdený na mučenie, byť odsúdený na zatratenie: gestlizie by Linhart vdielal nietczo proti panum Geho Milosti, tehdy wedle nynieyssiho odsudku aby hlawu winen byl (LIPTOV 1551); kdo zabige, wiňeň bude súdu (KB 1756); gak se domniwate, či tessych muk nebude winnen ten, ktery bi Sina Božiho potlačowal; člowek w tom gistem okamženi, w kterem tesce hressy, winnen gest pekelneho ohne (MS 1758); subst vinný, vinen m kto sa dopustil viny, previnenia, vinovatý, vinník: kdyz by geden czlowiek ranien byl a geho wiecz by stala przes noc, tedy winneho magi suditi na nayblizssye sud (ŽK 1473); aby winnj bily odsuczowanj, newinnj osprawedlnowanj (KoB 1666); lepeg gest sto winich propustiti, yako gedneho newineho stratiti (P. ĽUPČA 1691); gako my swym wjnnim, domacjm take cyzjm gegich wsse prowinnenj wždj odpustime gjm (PoP 1723-24); newinny se ssťestí bogi, winny prykázaňi (GV 1755); (apoštoli) nechteli winneho prozraditi (MS 1758); mosy odpússťenj winnen od Boha pitati a prisljbiti lepsség žiwot wésti (BlR 18. st)