Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vina -y vín ž.

1. príčina niečoho záporného; zodpovednosť za to: to je tvoja v., trpieť vlastnou v-ou, (ne)mať v-u na tom, zvaliť v-u na druhého

2. previnenie: priznať, odpykať si v-u, mať pocit v-y;

vinou predl. s G vyj. príčinu so záporným hodnotením: k nehode došlo v. chodcov

vina viny vín ž.

vína -y ž. ‹sanskrit› hud. ind. hudobný nástroj podobný lutne

vina, -y, vín ž.

1. priama príčina niečoho nenáležitého, zlého, nepríjemného ap., zodpovednosť za niečo nenáležité, zlé, nepríjemné ap.: mať, niesť (hlavnú, najväčšiu) vinu na niečom; dávať vinu niekomu; zvaliť, zvaľovať vinu na niekoho, na niečo; Stalo sa to mojou vinou; vlastnou vinou (bez vlastnej viny) sa dostať do nešťastia; Tvoja mať chcela, aby si bol len sluhom. Na nej je vina. (Tim.) Všetka vina padá na mňa (Záb.) ja som to zavinil. Ja som všetkému na vine. (Stod.) Sám si je vina (Taj.) sám si niečo zavinil. Rozišli sa navždy a ona bola toho vinou. (Jégé) Z jeho viny som prišiel o ruku. (Zúb.) Greguš videl celú vinu nešťastia v odrodilstve. (Vaj.)

● prišívať inému vinu za golier (Jes-á) nespravodlivo obviňovať;

2. previnenie, prehrešenie sa, priestupok; hriech: dopustiť sa (veľkej, ťažkej) viny; dokázať niekomu vinu, pykať za viny mať pocit, vedomie viny; odpustiť niekomu vinu; Sám sa priznávaš k svojej vine. (Kal.); hriešnici, ktorých tlačí ťažká vina (Kuk.); Poznaj chyby i viny svoje, poklesky. (Hviezd.) Prichytili ste, pane, votrelca. Teda s pravdou von. Moja vina. (Vaj.) Smrť zmýva jeho ťažké viny. (Žáry); práv. zbaviť obvineného viny; súd ustálil vinu obžalovaného

vina ž
1. priama príčina niečoho záporného, zodpovednosť za to: pan Pongracz dawal wynu Swabowy Jakssowy o LXX zlatich; gestli ge(h)o winili bez winy, magi ge(h)o hned zapowidati (ŽK 1454; 1473); ziadam, aby pan saused poddane me s toho wiezenj, w kteremz ge giz wicze nezly rok bez wyny, wypustil (s. l. 1585); nač gest narýkaťi, komu winnu dáwaťi budeme, než sami sobe, neb gsme prýčinu dali (CC 1655); na mna wynu dawagu, preco som do Polsce yzla (s. l. 17. st); immerenter: newinňe, nezaslúžňe, bez winnj (KS 1763); nyei szem pricsina, nyei szem vina, se na pricsine tva roczina (CPM 1768)
2. previnenie, prehrešenie sa, priestupok; hriech: ta wina prawa g(es)t, czoz onen byl zalowal a druhy gma sie boziti, ze on g(es)t bez winy byl (ŽK 1473); gestliže bj ten gisti Michal mel bjthj czlowek bež wjnny a sprawedliwj (ORAVA 1574); ditatko ani modlit, any winy sweg wiznat, any zmluwu z Panem Bohem včinit nemuže (AgS 1708); peccatum: hrjch, winna, prewinenni (KS 1763); gisty wogak, když pro negaku winnu tazen byl na prawo, we welikem nebrezpecenstwy smrty postaweni byl (MC 18. st);
x. pren pakliz by ta wina byla wyssie, tedy winen gest ssybeniczy (ŽK 1473) ak by išlo o ťažší zločin
L. prvorodená v. dedičný hriech: poďekowanj činjm, že sy mňa na nic sucyho prasska skrze obmjwanj swateho krstu od prworozenég winni obmil (BlR 18. st)
3. pokuta, trest: bude pr(az)den a bez wini, kdyz on to miesto vkaze, kdez on to kupil (ŽK 1473); dotad zadna strana nebude moczi sudu poczieti zadneho, dokadz prwe neviplati tey viny (BYTČA 1484 SČL); mne ubohemu pacholku thu winu, kteru som ga bel zazlusyl, raczilo odpustity a mne pry ziwothe nahaty (JELŠAVA 1567); kto by hodinu zmesskal, ma winni daty dwa penize (CA 1590); člowek hriessny biwa oslobodeni od winny aneb pokuty wečneho zatraceni (MS 1758); inpune: bez trestáňá, bez winnj, pokuti (KS 1763)
L. prepadnúť v-u byť usvedčený a odsúdený: gestli wzdy neodmluwa, tehdy g(es)t propadl winu w swem skutku a ta wina gde gemu k ziwotu aneb k zdrawi (ŽK 1473)
4. žaloba: pakli by gmieli dale wuoli od rychtarze a magi w opasani giti y s meczmi a magi sie boziti na to, ze ta wina prawa g(es)t, czoz onen byl zalowal; pakli by se to nestalo, ta wina gest na tem rukoymi wyhrana (ŽK 1473)
L. v-u skladať, klásť, strkať, vložiť, zniesť na koho, v v-u položiť koho; privlastniť v-u komu obviniť, obviňovať niekoho: kdyz geden czlowiek kamenem luczy na ptaka, preto prawo geho v wynu polozy (ŽK 1473); crimen, culpamque in alium derivare: winnu na druhého wložiti, skládati, winnowati (WU 1750); attribuere alicui culpam: priwlástniti ňékomu winnu (KS 1763); newimluwag se pri swateg spowedj a na gineho winnu neskladag (SlK 1769); insimulo: obwiňugi, winu dáwám (CL 1777); culpam in aliquem conferre: snésti winu na ňekoho (PD 18. st); za v-u dávať komu, v-u dávať na koho, dať v-u komu: obviňovať, obžalovať niekoho: pakliz ktere zbozi v druheho nagdeno bude, czoz ge(m)u vkradeno gest a nemohl by nan zadne gistoty miti, ten se mosy swiedomim braniti, czoz ge(m)v za winu dawagi o nepotcztiwost (ŽK 1473); gestlyže se pritrefj, že sy w pokussenú premohnúty upadel, winu nedáwag na Boha, any na ďabla (BlR 18. st); gestlyze gemu dopustyte, teda mne wyny w tem nedayte (SKLABIŇA 1557); nachádzať na v-e uznávať vinným: my, sudcy, wyrozumewsse A y I, k tomu y swetkow gegych, nachazeme Balaže Magiera na welykeg winne, že on opowrhol sprawedliwost mestsku (S. ĽUPČA 1616); položiť v-u medzi koho práv rozsúdiť niekoho: obe strane zadali su nas same, abych(m)y mezi nimy polozili vinu pro lepssi stalost (BYTČA 1484 E); pokladať v-u koho obviňovať niekoho: kohoz przed prawem winu pokladagu a rychtarz toho k prawu rokuge (ŽK 1473); mať za v-u byť vinný: on ma za winu, zie peniez pogednu nepolozil (ČACHTICE 1552); svoju v-u zložiť na koho obviniť niekoho z vlastného prečinu: suae invidiae aliquid in me deonerare, trajicere voluit: winnu swu na mne chtěl složiti (WU 1750); nájsť za v-u čo uznať niečo za priestupok: yakz pan ty penize wzal, nassly sme to za winu, zie peniez pogednu nepolozil (ČACHTICE 1552)
5. nedostatok, chyba, nedokonalosť: pakly bi se nektery nedostatek aneb winna pry neg (pri robote) nachazela, takowa wsseczka ma contrabantowana byti (BREZNO 1701)