viezť, vezie, vezú, viezol, rozk. vez, bud. povezie i bude viezť nedok. (koho, čo) vozidlom, dopravným prostriedkom dopravovať; prevážať: v. uhlie, mlieko, tovar, náklad; v. dieťa v kočíku, v. niekoho, niečo na aute, autom, na voze, vozom; vezie ho autobus (Gráf); Na šiestich vozoch vezú debny. (Ráz.) Veziem ti synka (Jil.) privážam;
dok. zviezť
|| viezť sa
1. ísť povozom, na dopravnom prostriedku: v. sa valkom, vozom, autom, lietadlom, na vlaku, na voze, na aute, na lietadle; Rád veziem sa touto dolinou. (Vaj.) Eugen viezol sa krokom okolo Jablonského domu (Vaj.) pomaly.
● hovor. expr.: už sa v tom vezie je v tom veľmi zapletený, zamotaný; už som sa viezol (napr. pri skúške) nevedel som, čo ďalej, nemal som úspech; v. sa s niekým na jednej káre mať spoločný osud, údel ap.;
2. šinúť sa, kĺzať sa, šmýkať sa po povrchu niečoho: padol a viezol sa po blate;
dok. zviesť sa